Ľudia sa vo svojom živote hanbia za veci, za ktoré by ani nemuseli. Za tie, ktoré sú očami viditeľné, ale aj za tie, ktoré v tých očiach vznikajú. Presne tak, mám na mysli slzy. Určite sa už aj tebe stalo to, že v tebe vybuchli emócie, ktoré si chcela dať von, no dusila si ich v sebe, pretože si sa bála reakcie okolia. Mysleli by si, že si slabá a že to preháňaš, … a ktovie, čo ešte. Poviem ti však jedno, plač rozhodne nie je známkou slabosti.
Každý plače. Ja, ty, tvoja citlivá sestra, tvoj tvrdohlavý brat, aj človek, ktorý vyzerá tak drsne, že je na neho strach len pozrieť. Sme ľudia a to, čo nás odlišuje od zvierat, je skryté práve v našej duši. Je to naša súčasť. Keď sa smeješ, je ti jedno, či sa niekto pozerá. Tak prečo sa trápiť nad tým, že by ťa niekto odsudzoval za slzy? A prečo ich potláčať aj vtedy, keď si úplne sama?
