Ani neviem, čo by som o tebe práve v túto chvíľu povedala. Si čudný, nevieš rozprávať spisovne a každému chceš rozprávať len vtipy.
Reálne sme sa nepoznali, ale niekde v pozadí sme poznali len svoje mená. A ty si ma vraj začal vnímať skôr ako ja teba. Úprimne, predtým som niekde vonku potrebovala len plechovku kofeínu a nemala som dôvod skúmať cudzích ľudí. Liezli mi na nervy a nechcela som sa stretávať, ani s tými blízkymi.
Ale potom si sa v noci zjavil medzi ľuďmi, ktorých som poznala a nemala som problém sa k vám pridať. A čo sa týkalo alkoholového opojenia, v tom ste boli až výrazne popredu. A k tomu mi ten alkohol ani nechutil. Musím uznať, že tie rozhovory naozaj stáli za to, že som celú noc nespala a nadránom zaspala na pár hodín.
Mala som za úlohu ísť kúpiť nejakú sladkú vodu a ty si chcel ísť so mnou. Zaplatil si ju a mne jedna fľaška spadla na zem tak rýchlo, ako ty od žalostného smiechu v tú chvíľu. Nevedela som, či mám plakať alebo sa smiať, poprípade pozerať na teba, ako ležíš v strede parkoviska.
