Vždy som mala oči len pre teba. Všetok môj čas som venovala len tebe. Chodila som len za tebou. Videla som len a len teba. Všetko zo mňa patrilo tebe. Každú vec, ktorú som milovala som zdieľala s tebou. Spravila by som pre teba všetko! Ale iba na malú sekundu som to zastavila. A to bolo to najlepšie, čo som mohla urobiť. 
Raz prišiel čas, ktorý som potrebovala stráviť sama so sebou. Chvíľu pokoja, ticha a samoty. Čas na svoje myšlienky, ktoré sa búrili, dostávali sa do najhlbších hlbín a menili sa ako aprílové počasie. Iba pár dní bez kohokoľvek až na milovaného a chápajúceho psa. Chcelo to pár dní kedy boli moje noci prebdené, do obedňajšie hodiny prespaté a poobedia plne vyťažené mojimi potrebami, relaxom, oddychom, koníčkami. Nutne moje ja vyžadovalo pozornosť od seba samej a konečne mu bol dopriatý pokoj, bez dvíhania hovorov, odpisovania na správy a o akomkoľvek zázname o mne na sociálnych sieťach. To bolo jediné, čo som práve potrebovala a nič iné, čo by to dokázalo nahradiť neexistovalo.
Všetko to bolo geniálne až dokým som sa nevrátila späť. Cítila som sa oveľa lepšie, bola som vyrovnaná a spokojná, ale až príliš rýchlo to skončilo. Len na malú chvíľu som sa otočila, ale keď som sa obzrela naspäť, už si tam nebol. Zmizol si akoby zamávaním čarovného prútika. Vyčítala som si to. Vinila som z toho seba, že som ťa dokázala odložiť bokom len kvôli sebe. No to taktiež netrvalo príliš dlho a uvedomila som si, že to seba som odkladala kvôli tebe. Chyba nebolo to, že som zmizla na chvíľu z tvojich očí, ale to, že si nedokázal pripustiť, že môj čas patrí aj mne nie len tebe a moja pozornosť nebola sto percentne tvoja.
Som nesmierne šťastná za tento čin, pretože inak by som nezistila ako ti na mne nezáleží. Lebo tebe išlo len o to, aby ťa niekto obdivoval, obskakoval a aby som bol pre niekoho všetkým. A keďže som sa toho zriekla behom pár chvíľ si si našiel náhradu, ktorej prajem veľa šťastia a najmä aby čo najskôr pochopila to, čo mne trvalo tak dlho. NIKDY SI NEODOPIERAJ ČAS PRE SEBA!
