Robme rozhodnutia kvôli sebe, nie kvôli iným. Každá z nás, teda, minimálne aspoň väčšina žien, máva z času na čas dni typu: „je zo mňa strašidlo.“
Vlečieme sa životom vo vyťahaných rifliach a vyblednutých svetroch, v deravých ponožkách, s lenivo upravenými vlasmi (ak vôbec). Chodíme s centimetrovým porastom na nohách, stále sa čímsi napchávame, spíme, spíme, veľmi veľa spíme. Jedinou záchranou počas dňa stráveného v práci, škole či inde sú slúchadlá a hrnček kávy. Niekoľko hrnčekov kávy. Večer nás plná teplá vaňa s bublinkami a pohárom vína alebo aj miska čokoládových guličiek s mliekom dokážu na čas zbaviť tiaže. Večer je zakončený filmom od Netflixu alebo inej stránky, či dobrým seriálom a takto to pokračuje celé dni, inokedy týždne…
V tom čase dokážeme byť neskutočnými flegmami ale zároveň aj precitlivenými či tichými žienkami. Sú to dni prázdne a náročné, veľmi únavné. Na konci dňa vyčerpané padáme do postele a tie, ktoré sú single za to Bohu ďakujú. Nemáme na nič náladu. Maximálne na túlenie s mačkou. V noci sa nám kotúľajú slzy po lícach na vankúš, často krát plačeme len tak, niekedy býva dôvodom aj ľútosť.
Nuž, aj takéto dni sú, musia prísť a neminú nás. Občas nieje na škodu si oddýchnuť, trochu sa poflakovať … Avšak nemalo by sa to stať pravidlom, či dokonca rutinou, stereotypom. Najhoršie je stratiť ciele, zrazu netušíme, kam a prečo sme sa chceli dostať či vypracovať.
Tieto dni musia jednoducho prejsť. Čo však môžme pre seba spraviť je, že sa budeme mať stále rady a nebudeme o sebe toľko pochybovať. Treba sa pohnúť z miesta ďalej. Musíme si toho však byť vedomé, výjsť z týchto trajektorií a pozbierať sa. Kvôli SEBE. Nie kvôli iným.
