3 druhy slobody a o tom, kedy sme skutočne slobodní

Čo pre nás znamená sloboda, a existuje sloboda jednotlivca? Kedy sme naozaj slobodní?

Každý si definuje toto slovo po svojom. Pre pár z nás začína sloboda už v skorom veku. Sami sa snažíme objavovať a znášať prekážky života. Cítime sa lepšie osamote, a máme tú možnosť rozhodovať o všetkom a nikoho neprosiť o povolenie. Nemusíme sa o nikoho báť, strachovať sa, čo ten druhý robí, a s kým práve teraz je, alebo s kým si teraz píše. A nepodvádza ma? Tieto otázky riešiť nemusí. A môže sa naplno venovať sebe a tomu, čo potrebuje. Ale na druhej strane, kto tu bude pre nás, keď spadneme? Kto nám podá pomocnú ruku? Poradiť, utešiť, rozveseliť. Aj keď si to možno tá osoba nepripustí. Utápať sa sám vo svojom žiali pri poháriku nikdy nič nevyriešilo. Problémom treba čeliť priamo, a keď sa ti niečo nepáči, vždy máš tú možnosť zmeniť to.

Zdroj: od autorky

Existuje ešte druhá a tretia skupina ľudí. Je len na tebe, kam sa rozhodneš zaradiť. V každej je niečo dobré aj zlé.

Druhá skupina je presný opak tej prvej. Tá, naopak má svoju polovičku, bez ktorej nevie spraviť ani krok. Nedokáže sa ísť bez nej zabaviť, nemá iných kamarátov, na všetko si pýta povolenie. Chce ju za každých okolností kontrolovať, pretože sa bojí. Lebo stratila schopnosť niekomu veriť. Nemôže sa na ňu hnevať, ani jej nič zakázať. Pretože vie, že ju môže stratiť. A to nedokáže. A je úplne jedno či je to dievča alebo chlapec. Táto osoba má síce slobodu vo všetkých smeroch okrem lásky. Tá je spätá s jej psychikou a nedovolí jej rozhodovať podľa seba. Občas treba tieto veci v hlave vytesniť a pretrpieť ich. Pretože na konci sa to všetko vyjasní a veci nebývajú také zlé, ako na prvý pohľad vyzerajú.

Zdroj: od autorky

A tretia skupina nesúvisí v ničom ani s prvou ani druhou. Tretia skupina je strach. Ale nie strach z lásky. Je to strach, ktorý spôsobujú ľudia v ich okolí. Boja sa postaviť za svoj názor, za to, ako chcú viesť svoj život. Pretože je to ich život. Oni najlepšie vedia, čo chcú a čo ich robí šťastnými. Ich sloboda je veľmi obmedzená aj vo veku, kedy by to už tak nemalo byť. Častokrát neurobia veci pre nich dôležité len kvôli ostatným. A potom si to vyčítajú. A takýto ľudia dopadnú vždy v živote najhoršie, pretože nedosiahnu svoj cieľ. Čím sú starší, tým o viac príležitostí prichádzajú.

Zdroj: od autorky