Nie všetci to dokážu. Užívať si prítomný okamih naozaj naplno. Vedome vnímať to, čo je práve teraz okolo nás a precítiť to. Mnoho z nás namiesto myšlienky „byť tu a teraz“, len stále na niečo čaká. Na niečo, čo by malo raz prísť, na to, čo bude, … ale prečo byť mysľou v budúcnosti, keď tam ešte nie sme?
Tiež som taká bola. Neustále som sa upínala na udalosti, ktoré mali nastať. Hovorila som si, ako sa teším na dovolenku a pritom mi letné dni ubiehali jeden za druhým bez toho, aby som si ich užila. Akoby som si chcela užiť len ten čas niekde pri mori. Šoférovať sa lepšie naučím, až si kúpim novšie auto. Tie šaty si oblečiem iba na oslavu, lebo tam sa hodia najviac. Poznáš to tiež? Stále sa len na niečo tešíš či vyhováraš, no prítomné momenty len tak miznú?
