Všetci psychológovia sa zhodnú na tom, že deti rozvedených rodičov vyhrali v lotérii nálepku „iný/iná“. Nemusí ísť nevyhnutne o negatívny alebo pozitívny prívlastok. Dokonca tento prívlastok – táto „vlastnosť“ nekričí. Nežiada o pozornosť. Nepotrebuje byť videná. Nie na prvý pohľad. Avšak v každej sfére prejavu ľudskosti – kogníciách, emóciách i v konaní sa nám pripletie „do záberu“. Sám hlavný protagonista vie, o čom hovorím. A ja mu rozumiem.
Podobne to je aj so vzťahmi, ktoré sú ovplyvňované našimi doterajšími skúsenosťami. Lepšími i horšími.
Autorka Maya Kachroo-Levine píše o desiatich veciach, ktoré my – deti z rozvedených rodín, robíme vo vzťahu inak.
Milujeme opatrne. Vieme, čo to znamená mať naozaj zlomené srdce. A vidieť zlomené srdcia manželov je silná káva. Preto berieme záväzky vážne a nerobíme ich často.
Veríme v obrovskú a skutočnú lásku, pretože vieme, že tam kedysi bola. Áno, aj v rodine rozvedenej.
Veríme, že láska nezomiera. Neustále nám bolo opakované, že hlboko vo svojich srdciach sa naši rodičia stále majú radi – aj keď už spolu nebývajú. A to nám dáva nádej.
