Zomrela výrazná filmová osobnosť od našich susedov: Jej diela obdivoval celý svet
Aktuálne/ŠoubiznisZahraničný šoubiznis
Filmový svet zasiahla smutná správa o úmrtí jedného z najvýraznejších autorov stredoeurópskej kinematografie. Ako informuje The New York Times, tvorca, ktorý sa celý život venoval zachytávaniu obyčajného života bez prikrášľovania, zomrel v pondelok v nemocnici v Budapešti. Jeho filmy boli známe pomalosťou, dlhými zábermi a dôrazom na ľudskú dôstojnosť v každodennej realite.
Ide o maďarského režiséra Bélu Tarra, ktorý zomrel vo veku 70 rokov. Jeho nevlastná dcéra Réka Gáborjáni v rozhovore uviedla, že zahynul po sérii dlhých a vážnych ochorení.
Správa o jeho odchode vyvolala silné reakcie nielen medzi filmármi, ale aj v širšom spoločenskom kontexte. Primátor Budapešti Gergely Karácsony ho označil za výnimočnú osobnosť slovami: „Zomrel najslobodnejší človek, akého som kedy poznal.“
Béla Tarr bol známy svojím radikálnym filmovým jazykom, ktorý narúšal tradičné rozprávanie príbehov. Pracoval s extrémne dlhými zábermi, často trvajúcimi niekoľko minút, počas ktorých kamera zotrvávala na tvárach postáv. Dej ustupoval atmosfére, tichu a detailom všedného dňa. Neodmysliteľnou súčasťou jeho filmov bola aj pochmúrna maďarská krajina – dážď, vietor, blato a poloprázdne dediny.
Medzi jeho najvýraznejšie diela patrí Satanské tango (Satantango, 1994). Významné miesto v jeho filmografii má aj snímka Werckmeisterove harmónie (Werckmeister Harmonies, 2000).
Jeho tvorba bola oceňovaná na európskych festivaloch a obdivovaná režisérmi ako Jim Jarmusch či Gus Van Sant. Spisovateľka Susan Sontag označila Satanské tango za „pútavé“. Kritička Manohla Dargis ho v The New York Times nazvala „majstrovským dielom“ a vyzdvihla jeho schopnosť nachádzať krásu v každom biednom a všednom kúte.
Napriek uznaniu jeho filmy nikdy nezískali masovú popularitu. Béla Tarr však opakovane zdôrazňoval, že jeho cieľom nebolo baviť, ale chrániť ľudskú dôstojnosť.
Zdroj: The New York Times
