Rozmýšľam ako začať riadky tejto básne,
keď to už dávno neni medzi nami krásne.
Zmizli bozky aj dotyky, šepotom do prázdna,
viem, že ma o chvíľu vyhlásia za blázna.

Ja zbláznila som sa z našej lásky,
stratila smer, ale to už asi zažil každý.

Teraz blúdim v kruhu, som zmätená,
z cesty vedomia, životom zhodená,
zablúdená duša, čo do tla zhorela,
nemyslím, že vstane viac z popola.

Srdce zatvrdlo, kameňom sa stalo,
niečo bolestivé sa mu udialo.

Nechce viac zažiť pocit lásky,
vie, že je to klam cez obrázky,
cez obraz ružových okuliarov,
patrím medzi tých smoliarov,
čo milovaný človek ich sklamal,
ich srdce uplne oklamal,
rečami sladkými opantal,
ľahko namotal, v živote sa zamotal…

Toto sa oplatí čítať

Viac z kategórie Vzťahy