Život nikdy nebude dokonalý
Lifestyle
Čítal som kedysi o ruži dve mienky; jedna hovorí: aká škoda, že spolu s ružou sú aj tŕne; druhá hovorí: aký je dobrý Pán Boh, že k tŕňom nám vždy dáva aj ruže.
Život nebude nikdy dokonalý, aj keď sa nám v niektorých okamihoch tak môže javiť. Vždy sa nájde niečo, čo nám bude tento dojem ničiť. Neexistuje žiadna dokonalosť. Keď budeme čakať, kým bude všetko perfektné, premárnime celý svoj život. Ak by sme poznali iba ako chutí šťastie, brali by sme ho za samozrejmosť. Ak sme však okúsili aj horkú chuť niektorých chvíľ, tie šťastné sa stávajú pre nás vzácnejšie. Táto spleť chvíľ vytvára život. Učíme sa v ňom čítať. Hlupák knihu života preletí len tak letmo, no múdry človek by sa mal zamýšľať nad tým, čo číta, pretože má iba jednu takú možnosť.
Asi každý si uvedomuje, že tieto životné búrky nás majú niečo naučiť alebo niekam nasmerovať. Nie je to o vyčkávaní, kým prehrmí. Je to o tom, naučiť sa tancovať aj v daždi. Nedovoľ svojim zraneniam, aby ťa zmenili na osobu, ktorou nie si. Aj keď je občas ťažké všetko ustáť. Životné skúšky málokedy prichádzajú postupne, jedna za druhou. Väčšinou prídu všetky naraz alebo vo veľmi krátkom časovom intervale. V takom krátkom, že sa nestihneme ani spamätať, čo sa to vlastne deje. Nie je dôležité, aké náročné sú, ale aký zaujmeme voči nim postoj. Niekedy sa sami seba pýtame, kde je Boh. No zabúdame, že učiteľ je vždy počas skúšky ticho. Jeden múdry človek povedal, že Boha nezaujíma, či vyhráš. On ťa musí vidieť bojovať. Človek prehrá až vtedy, keď sa vzdá. Pocit, že sme niečo skúsili, aj keď to možno nevyšlo je vždy lepší, ako keď sme sa rozhodli neskúsiť vôbec nič.
Toto je tiež jeden zo spôsobov, ako sa učíme vážiť si aj tie najmenšie maličkosti. Také, ktoré nás povzbudia a potešia naše srdce. Sú to presne tie veci, ktoré by sme za iných okolností možno prehliadli. Alebo by sme ich nepovažovali za príliš podstatné. Ono je všetko podstatné, pretože nič v našom živote nie je samozrejmosť. Aj keď tak mnoho vecí vnímame. Hovorí sa, že človek si neváži čo má, až kým to nestratí. Pravda je však taká, že nikto nepočíta s tým, že by o to mohol prísť. Niekedy sme si príliš istí vecami, ktoré nás obklopujú. Ľuďmi, ktorí sú tu pre nás a pritom tu byť vôbec nemusia. Sú to ľudia, ktorí zanechávajú v nás stopy lásky a ich úsmev je ako objatie našej duše.











