Život ako na horskej dráhe

Život, ktorý žiješ sa nápadne podobá na horskú dráhu?! Raz stúpaš hore, inokedy ledva lapáš po dychu a bola by si najradšej, keby to vyriešil jeden kinedril. No nie vždy ho máš, lekáreň je zatvorená a zrazu zmizli aj všetci tí, čo sľubovali, že budú pri Tebe, keď Ti bude najhoršie. Nikomu to nezazlievaj. Každý má čo robiť, aby si udržal rovnováhu na tej svojej životnej dráhe. Je to v poriadku. Niekedy je priateľ práve ten, ktorý nepomôže. Pretože chce, aby si to zvládla sama a zistila, že na to máš dostatok sily, aj keď si môžeš myslieť, že už jej niet.

pixabay.com

Sú však aj chvíle, kedy pravý priateľ prichádza, aby nás postrčil a nezostali sme tam dole pridlho. Nič nové tam nenájdeme. Tak sa nadýchni, naber silu, rozbehni sa, pridaj, stúpaj, máš na to! Ver si! Vychutnaj si každý jeden centimeter na Tvojej ceste, nech je akákoľvek. Dobré aj tie zlé veci. Všetko sa deje pre to, aby sme sa posúvali dopredu a rástli.

Mám rada svoju bláznivú ,,horskú dráhu“. Je presne taká, aká má byť. Niekedy nepomohla ani celá krabička kinedrilu a aj moji vzácni priatelia sa zapotili. Týmto vám nesmierne ďakujem, nezabúdam a vážim si vás! Ste  obrovským darom a každému prajem, aby stretol ľudí ako ste vy.

pixabay.com

Možno si pomyslíte, že to znie až príliš ako klišé… Že život nie je fér a keď sa ,,darí“, tak sa nám zdá, že to nemá koniec a skôr ako romantickej komédií sa ten život podobá katastrofickému filmu alebo hororu? Vitaj realita! Už sa o tom napísalo toľko kníh, článkov, blogov, natočilo filmov a stále sa v našich životoch nič nezmenilo?

O tom, prečo je to tak nič nové asi nenapíšem. Každý prežívame raz romantiku a inokedy drámu. Všetko je to ,,iba“ o tom, ako to čo sa nám deje prijímame, vyrovnávame sa, odpúšťame sebe i ostatným, necháme odísť to, čo má a otvárame sa pre nové veci. …že sa sústredíme na pekné veci, zážitky a z tých menej pekných sa poučíme, nenecháme sa znechutiť, vykoľajiť, ale urobia z nás silnejších, odolnejších, odhodlanejších, trpezlivejších, vďačnejších… ľudí.

Sme tu na to, aby sme sa niečo naučili, rástli, napredovali a odovzdali tomuto svetu naše posolstvo.

U niekoho je to veľmi mierne, postupné stúpanie, cesta po vrchole a opäť postupné klesanie. Máš to takto? Tešíš sa? Blahoželám Ti a prajem, aby si si to takto zachovala a tešila sa z každého dňa.

Niekto iný to však má vo svojom živote napr. takto: strmhlav hore, vysokoooo, vrchol je chvíľkovou záležitosťou a potom svištíš dole, že sa ani nestihneš nadýchnuť a ten pád… Nič príjemné. A tak zrátaš škody, spočítaš zuby, oprášiš šaty a pofúkaš ,,bobo“. Hlavne sa neváľaj na tej špinavej, čiernej podlahe dlho!

pixabay.com

Našla si sa skôr tu? Blahoželám Ti rovnako a prajem Ti, aby si si vedela vychutnať každú cestu aj vrchol rovnako, aby tie pády tak neboleli a škody neboli také vážne. Aby si sa z modrín a škrabancov o sebe a živote naučila padať, ale najmä sama vstať. Či sa to dá? Verím, že áno. Som však iba žiak. V živote sa učíme chodiť, padať, vstávať…

pixabay.com

,,Poučenie z Tvojich rozbitých kolien môže vyzerať tak, že na budúce to bude ,,iba“ modrina.“ (Z.M.)