Ženy si natierajú tvár menštruačnou krvou: Má z toho pleť naozaj niečo?

Menštruačná krv namiesto pleťovej masky? Na sociálnych sieťach sa objavujú ženy, ktoré si ju nanášajú priamo na tvár a veria, že im môže priniesť krajšiu či zdravšie pôsobiacu pleť.

Trend známy ako „menstrual masking“ rozobrala aj nemecká Pharmazeutische Zeitung. Na prvý pohľad môže pôsobiť ako ďalší výstrelok sociálnych sietí, no má jeden detail, ktorý mu dodáva punc dôveryhodnosti: menštruačná krv skutočne obsahuje zložky, ktorými sa zaoberajú vedci.

Ženy si ju nechávajú na tvári ako masku

Na TikToku a Instagrame sa objavujú videá, v ktorých si ženy rozotierajú menštruačnú krv po pokožke a nechávajú ju chvíľu pôsobiť. Niektoré hovoria o žiarivejšej pleti, iné od nej očakávajú hydratáciu, regeneráciu alebo pomoc pri nedokonalostiach. Ďalšie celý rituál spájajú skôr s prijatím vlastného tela, menštruácie a ženskosti.

Pri tomto trende však neexistuje žiadny jednotný postup. Nie je stanovené, aké množstvo krvi by sa malo použiť, ako dlho by mala zostať na tvári ani čo presne by mala pokožke priniesť. Aj napriek tomu sa z „menstrual maskingu“ stal výrazný internetový fenomén, ktorý vyvoláva zvedavosť, odpor aj množstvo otázok.

Prečo tomu niektoré ženy veria?

Dôvod, prečo môže trend na prvý pohľad znieť presvedčivo, nie je úplne vymyslený. Menštruačná krv totiž nie je iba obyčajná krv. Vedci v nej skúmajú rôzne biologicky aktívne zložky a bunky, ktoré môžu byť zaujímavé pre regeneratívnu medicínu.

Práve odtiaľ sa však na sociálnych sieťach ľahko preskočí k oveľa odvážnejšiemu záveru: ak vedci skúmajú jej potenciál pri regenerácii, musí byť dobrá aj na tvár. To je však skratka, ktorá ignoruje zásadný rozdiel medzi laboratórnym výskumom a domácim beauty experimentom.

Menštruačná krv vedcov naozaj zaujíma

Z menštruačnej krvi možno získavať takzvané MenSCs, teda kmeňové bunky, ktorých potenciálne využitie skúma regeneratívna medicína. Výskum sa zameriava napríklad na ich možné využitie pri hojení chronických rán alebo pri regenerácii kože poškodenej dlhodobým pôsobením slnka.

To však neznamená, že rovnaký efekt vznikne jednoduchým nanesením krvi na pokožku. Vo výskume sa bunky izolujú a spracúvajú za kontrolovaných podmienok. Obsah menštruačného kalíška nanesený priamo na tvár je preto niečo úplne iné než materiál pripravený pre laboratórny experiment.

zdroj: Unsplash/Reproductive Health Supplies Coalition

Nie je to domáca verzia „upírskeho“ ošetrenia

Trend sa niekedy prirovnáva k procedúram využívajúcim vlastnú krv človeka, napríklad k ošetreniam s plazmou bohatou na krvné doštičky. Pri nich sa však krv odoberá, spracúva a používa za kontrolovaných podmienok. Pri menštruačnej maske nič podobné neprebieha.

Menštruačná krv navyše pri prechode v*ginálnym prostredím môže prísť do kontaktu s baktériami, hubami či ďalšími mikroorganizmami. Problém môže vzniknúť najmä vtedy, ak je pokožka podráždená, poškodená alebo sa na nej nachádzajú drobné ranky, cez ktoré sa mikroorganizmy môžu ľahšie dostať do kože.

Krajšiu pleť zatiaľ nikto nepreukázal

A práve tu sa celý internetový trend dostáva k najdôležitejšiemu bodu. To, že menštruačná krv obsahuje vedecky zaujímavé zložky, ešte neznamená, že jej nanášanie na tvár hydratuje, omladzuje alebo zlepšuje stav pokožky. Pre takýto účinok zatiaľ neexistuje presvedčivý dôkaz.

Menštruačná krv tak môže byť zaujímavým materiálom pre budúci medicínsky výskum, no domáca pleťová maska je úplne iná vec. Sociálne siete si z reálneho vedeckého záujmu vytvorili jednoduchý beauty príbeh, ktorý znie lákavejšie, než aká je realita.

Kým teda laboratóriá skúmajú izolované bunky a možnosti ich bezpečného využitia, natieranie nespracovanej menštruačnej krvi na tvár zostáva trendom bez preukázaného kozmetického účinku a s možnými rizikami pre pokožku.

Čo si myslíš o tomto trende?

Zdroj: Pharmazeutische Zeitung