
Každej z nás sa to stane. Počas života tvoríme, zažívame, prežívame, plačeme, smejeme sa. Zrania nás osoby, zraní nás láska, zraníme sa my. Urobíme veľa chýb, chceme viac, chceme menej, chceme byť samé, chceme milovať. Kto sa v nás má vyznať?
Ale ty si iná. Prešla si mnohými životnými etapami. Tvoj život je ako horská dráha. Neveríš už v nič. V lásku, v sny, v osoby, v seba. Nežiješ. Prežívaš. Radšej spíš, ako by si mala zvládať realitu. Pýtaš sa, načo vôbec si tu. Tvoj život ťa nebaví, tvoj svet je šedý a nič ťa neprekvapí. Si zmierená. Si zmierená s osudom tej ženskej, ktorá chce len prežívať. Pretože už neveríš v nič.

Už ťa neprekvapí, ani nenakopne žiaden citát. Už neriešiš to, ako vyzeráš, ako pôsobiš. Ráno do roboty, do školy, domov, povinnosti, nič, spánok. Koniec. Tvoj život v skratke. Každé ráno sa pýtaš samej seba, čo by si chcela zmeniť. Alebo dokonca už iba odvrkneš, že je to zbytočné. Vraj je zbytočné žiť. Vraj je zbytočné tvoriť.
Láska neexistuje.












