Vždy som sa bála slova zbohom. Bála som sa výrazu na tvári, keď to niekto povie. Bála som sa toho, ako zareagujem, keď na takéto slová príde. Myslela som, že to bude jedine bolieť. Trhať mi to srdce na kúsky a zrýchľovať dych pri každom jednom nádychu. Bála som sa, že sa budem nenávidieť preto, že sa tieto slová vôbec dostanú ku mne. Myslela som si, že budú znamenať koniec. Koniec všetkého. Bolestivé slovo zbohom. No muselo to prísť. Je čas ti to povedať.
V mysli si teraz odohrávam každý jeden okamih strávený s tebou. Každý jeden krok, ktorý sme spolu urobili. Každé miesto, kde sme spolu boli. Hovorím si, že nič ťažšie urobiť nemôžem. No opak je pravdou. Všetko s tebou bolo ťažšie. No nemôžem sa sťažovať. To práve ja som si vybrala túto cestu. Cestu, na ktorej ma nebude čakať nič. No ako sa hovorí, človeka priťahuje viac to, čo mať nemôže. A ty si bol presne tým.
