Vzťah nie je rozprávka: Nauč sa rozlišovať medzi realitou a idealizovaním

Kedysi si určite aj ty verila na rozprávkovú lásku, kde všetko ide samo a šťastie je zaručené. Dnes však vieš, že skutočný vzťah nie je o ideáloch, ale o dvoch ľuďoch, ktorí si vyberajú jeden druhého aj vo chvíľach, keď je ťažko. Ako prejsť z iluzórnych predstáv do reality bez toho, aby si stratila vieru v lásku? Spýtali sme sa to psychologičky Mgr. Veroniky Peráčkovej z online poradne MOJRA.sk. Ako teda budovať zdravý vzťah, v ktorom nechýba láska, ale ani pevné základy?

Vnímanie lásky a vzťahov po 25-ke sa značne mení. Po kliknutí SEM sa dozvieš, ako veľmi a v ktorých ohľadoch. Už to nie je o rozprávke, motýlikov v podbrušku máš menej a ružové okuliare sú preč už po pár mesiacoch vzťahu. Ale aj randenie sa v tomto veku stáva skutočnou výzvou. TÝMTO veciam sa radšej vyhýbaj.

Aj napriek tomu sa však stále nájdu ženy, ktoré stále očakávajú „rozprávkovú lásku“. Ako je to možné? „Jednak v dôsledku ,rozprávkových predstáv‘, ku ktorým prispievajú médiá, knihy aj kultúra. Prezentujú nedosiahnuteľný ,110-percentný ideál‘. Okrem toho sa na týchto očakávaniach podieľajú aj psychologické faktory ako potreba intimity a bezpečia, ktorá sa viaže na vývinovú fázu dospelosti, a tiež štýl pripútania sa z detstva,“ vysvetľuje odborníčka.

„Dnešný svet tiež prispieva tým, že máme k dispozícii nadmerný výber single ľudí na zoznamkách. To pomáha v presvedčení, že je ,za dverami niekto lepší‘,“ dodáva.

Ako si uvedomiť, že tvoje očakávania sú nereálne?

„Naše očakávania síce môžu byť reálne, ale aj profesionálne dohadzovačky (áno, ešte existujú) vravia svojim klientom, že zo svojho 100-percentného ideálu môžu dostať 70 %. Skôr je dôležité vedieť, ktorých 70 % je pre nás vo vzťahu dôležitých a nepôjde cez to vlak,“ vysvetľuje Mgr. Veronika Peráčková.

Budovanie vzťahu je sústavný proces, ktorý nekončí. Je to práca oboch ľudí, aby ako pár napredovali.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Travel Photographer – Tela Diliberto (@tadphotos)

„Zóna učenia – napredovania je totiž zóna diskomfortu. Preto, aby sme sa spoznávali a posúvali, budeme potrebovať riešiť aj veci, ktoré nebudú ľahké a budeme potrebovať pracovať na sebe i na vzťahu. A nie raz. Nápomocné je spoznať svoje hodnoty a potreby a následne ich komunikovať druhému človeku. Realistické očakávania môžu vzniknúť pomocou sebareflexie a jasnej a otvorenej komunikácie. Niektorí odborníci v susedných Čechách tomu vravia ,prerozprávať sa do kosti‘, čím myslia viesť hlboké rozhovory (nielen s inými (partnerom), ale i so sebou samým),“ radí ešte.

Dá sa vzťah budovať bez idealizovania partnera?

Odborníčka na túto otázku odpovedá kladne. V tomto prípade nám môže pomôcť predchádzajúca skúsenosť ako dôkaz, že sa to dá. Je to však možné aj bez toho.