Vykroč do prázdna s dôverou. Iba tak Ti narastú krídla

Pochádzam z dobrej rodiny, mám vzdelanie, ktoré dosiahol v mojom veku málokto a  úspešná som aj po pracovnej stránke.

Vždy som bola silná a cieľavedomá a nenechala som sa zviesť zo svojej cesty. Mala som plány a ideály.  No najmä som si hovorila, že „mne“ sa takéto niečo nemôže nikdy stať. A možno práve preto sa mi to stalo.

Na začiatku sa všetko začína peknými slovami, pohľadmi a nikdy nekončiacimi dotykmi. O to viac, že muž, ktorý o Vás prejaví záujem je nadmieru šarmantný, pozorný a na prvý pohľad púta zrak takmer každej ženy. Rovnako tak upútal aj mňa.

pexels.com

Stretli sme sa a na prvý pohľad sme si padli do oka. Bola som zamilovaná a pár mesiacov som lietala v oblakoch. Až tak, že signály, že s týmto človekom nie je a nemusí byť niečo v poriadku, som prehliadala.

V našom vzťahu bola až do posledného momentu veľká vášeň, asi viac, ako láska. Bola to ako nikdy nekončiaca vzájomná závislosť.

Lichotilo mi, že má zrazu o mňa, niekto ako „on“ záujem, chce o mne vedieť všetko, volá mi každú hodinu, a tak veľmi zrazu niekomu chýbam,  keď s ním nie som. Bol pre mňa mojím „homme fatal“.

No prílišný záujem druhej strany môže byť klamlivým. Pekným a lichotivým je do momentu, keď si uvedomíte, že zrazu strácate predstavu o svojom vlastnom živote a svojej vlastnej identite, ktorú potláčate na úkor tej druhej strany.

Postupom času som zisťovala, že on mohol všetko a ja nič, alebo len niečo.  Videl predovšetkým seba a svoje vlastné potreby a mal vlastné predstavy o našom spoločnom živote. Po určitej dobe som sa v jeho živote cítila ako jedna z vecí, ktoré má doma iba položené na poličke a použije ju iba keď ju potrebuje.

A tak postupom, keď mu nebolo vo všetkom vyhovené, nastalo obdobie rozchodov a návratov. Vždy pod zámienkou, že som jediná, ktorá môže naplniť jeho život.  A preto by som sa mala konečne vzdať celej svojej minulosti a byť navždy iba s ním. „Patrím im (jeho rodine)  a nie iným“ hovorieval .

unsplash.com

A ja som vždy povolila a vrátila sa k nemu, hoc poslednýkrát už pod nátlakom, a to tým najmanipulatívnejším spôsobom, ktorý vo mne vyvolával strach a strašný pocit viny. Dôkazom jeho lásky ku mne, bola jeho vyhrážka na samovraždu.  Po treťom návrate som vedela, že nemôžem odísť,  no viac ani ostať.  Oboje bolo pre mňa rovnako nepredstaviteľné. Do vzťahu som sa  snažila dávať úplne všetko, no zároveň som sa snažila zostávať racionálnou a vyrovnanou v rozhodnutiach, ktoré budú nasledovať.

V skutočnosti som si ani neuvedomila, že som sa stala obeťou psychického násilníka. Tyrana. Manipulatívnym správaním som sa postupne dostala do rúk človeka, ktorý prevzal kontrolu nad mojím vlastným životom a rozhodnutiami.

Presvedčil ma, že som vinná. Samozrejme za všetko. Aj za nezavretú zubnú pastu či zle položený uterák po sprche. A tak deň za dňom som sa cítila horšie a horšie. Moje telo ma bolelo,  aj keď modriny navonok vidieť nebolo.

A tak bez kúska citu či emócie boli na stole neustále urážky, zhadzovanie mojej osoby, mojej vlastnej práce, ako aj úsilia vynaloženého do vzťahu, rovnako tak časté osočovanie pred jeho vlastnou rodinou. A ja som pokračovala v každodennej snahe zmeniť sa a byť lepšou a lepšou a tak pre neho dokonalou. Čakala som a naozaj verila, že príde zmena. Tá pozitívna. No ona nikdy neprišla.  K zisteniu krutej reality mi pomohla až odborná pomoc. Či som ju vyhľadala skoro alebo neskoro,  o tom je teraz už zbytočné hovoriť.

unsplash.com

Nepriala by som nikomu koniec, aký sme mali my dvaja. Nevyhol sa strašným vyhrážkam, hrubým nadávkam a hádzaním viny za rozpad nášho vzťahu iba na mňa, nehľadiac na tie jeho vlastné. Bez snahy viesť normálny dialóg. Bol plný negatívnych emócií, bez kúska pokory. Ku koncu už z oboch strán.

Táto skúsenosť ma však naučila mnohým veciam a s odstupom času som vďačná za každý jeden deň prežitý v tomto vzťahu.

Naučila ma byť opatrnou a obozretnou. Najmä, že potreba vnímať signály od prvého momentu.  Všímať si pozorne prejavy, postoje a správanie toho druhého a to nie len smerom k Vám, ale aj smerom k okoliu. Ak tam niečo nesedí, netreba žiť v sebaklame, že ten druhý človek sa zrazu zmení. Pretože títo ľudia sa nemenia. Ibaže by oni sami chceli a mali skutočný záujem a vôľu zmeniť sa.

Za žiadnu cenu a za žiadnych okolností sa netreba vzdávať svojej vlastnej ľudskej dôstojnosti a sebaúcty. Neoplatí sa žiť v nezdravom vzťahu,  potláčať a prifarbovať si realitu s odkazom na pekné momenty, ktoré boli a už nie sú. Realitu  treba prijímať takú, aká je.

V momente, keď zistíte, že sa necítite vo vzťahu slobodne, že viac nemyslíte na seba, ale robíte všetko už iba preto, aby ste vyhoveli tomu druhému a prestanete myslieť na to, kým ste vy sama, treba zastať a zamyslieť sa.

Keď niečo robíte denne so strachom, aby ste toho druhého nenahnevali a vyhli sa tak ponižovaniu, kriku, alebo hádkam, že opäť raz ste niečo urobili zle, alebo sa vyhýbate neustálemu  odsudzovaniu a nepochopeniu za niečo, čo si vlastne ani nezaslúžite, je nevyhnutné urobiť hrubú čiaru, utekať a viac sa neobzerať za tým, čo bolo.  Strach, agresia či hnev do vzťahu dvoch ľudí určite nepatria.

unsplash.com

Rovnako treba prijať aj skutočnosť, že človeka jednoducho nezmeníte, aj za cenu, že ho navždy stratíte.

Ja som svoj pokoj v duši už našla. No až po tom, ako mi napísal, že začína novú etapu života, do ktorej ja už nepatrím. Našiel si novú vec,  „objekt“,  ktorý sa mu nevzoprie. Nie tak ľahko a možno až po čase, ak na to ona sama vôbec bude mať dosť sily a energie.

V dnešnej dobe sa ustavične opakuje a spochybňuje existencia skutočnej ľudskej lásky.  Verte však, že ona existuje. Je darom srdca a nekladie žiadne podmienky.  Láska vo všetkom, čo robí, myslí predovšetkým na toho druhého. Nie sama na seba. A nejde mysľou, ale iným kanálom.

Verím, že v živote človeka sa nič nedeje náhodou. Každá žena by mala mať možnosť milovať a byť skutočne milovanou. No všetko má svoj čas a svoje miesto. Preto treba mať na pamäti, že každá, aj tá najbolestnejšia skúsenosť nás niekam posunie.

Akokoľvek Vám niekto ublížil, odpustite. Iba vtedy ho „pustíte“ zo svojho srdca, mysle aj života a vytvoríte priestor pre niekoho, kto Vám dá lásku, ktorú si naozaj zaslúžite.

Netreba sa báť odchodu a ani počiatočnej samoty. Jednoducho ísť svojou vlastnou cestou a byť pritom sama sebou. A pritom všetkom nezabúdať, že dôležitejšie je, kam smerujeme, ako to, odkiaľ sme prišli.