
Ľúbil si, ale bezvýznamne. Snažil si sa, ale márne. Teraz, keď stojíš tvárou v tvár jediné, čo ti napadá, je pomsta. Chceš zničiť to, čo ničí teba. Zabiť to! Potopiť niekde na samé dno! Aby zažilo to, čo ty. Vrátiť všetko do poslednej bodky aj s úrokmi. Si ako netvor stvorený na ničenie. Pomsta zatemňuje tvoju myseľ. V tejto chvíli by si si bol schopný aj vlastnoručne zlomiť srdce, len aby necítilo to, čo cíti. Schovávaš sa za tiene noci a nezmyselné postavy. Myslíš si, že ťa zachráni, keď svoje city daruješ vymyslenej postave. Nie, sú to klamy. Všetko ťa učí utekať. A čo tak zostať? Vzoprieť sa obrovi, ktorý ťa má v pevnom zovretí. Dusí ti dušu, nivočí srdce, narúša myseľ.

Rany na srdci sú ešte nezahojené a ty už vymýšľaš stratégiu k víťaznému boju. Dobre vie, ako hrať, ale aj tak nevyhrá. Ešte ťa posúva vpred nenávisť. Strácaš samého seba, kvôli sebe. Tvoje nehynúce túžby zničiť, ničia teba. Nevieš kade preto, že si stratil svedomie. Pokúšajú ťa a ty ideš sám temnotou, prázdnotou, sám sa topíš a nie je tu nik, kto by podal záchranu vestu, ktorou je nádej. Bojuješ bezhlavo. Nezáleží ti, koľko bude zranených, ide tu iba o výhru. Tvoju výhru. Parazitujú ťa všetky spomienky. Podkopávajú všetky krásy. Nemáš silu, ale hrdosť nedovolí koniec.













