
Dopadali mi na tvár lúče slnka a pripomínali mi tvoje silné ruky a horúce dlane, hladiace mi líca, jemne sa kĺžuce po krku k prsiam. Zatvorila som oči. Len na krátky okamih, ale pripadalo mi to, ako keby uplynula večnosť. Keď som ich znovu otvorila, nebol si tam. Hľadela som na zapadajúce slnko. Sama. A v odraze mojich horkých sĺz sa ligotala jeho pestrofarebná žiara.
To ty si ma naučil zbožňovať západy slnka. Každé leto si ma vzal pevne za ruku a vybral si sa so mnou na prechádzku po poli, objavovať všetko nepovšimnuté a pritom také krásne. Objavovať lastovičky, zberajúce sa k spánku, vysokú trávu, slnečnice, sedmokrásky, vlčí mak. Objavovať život samotný a lásku plnú vášne. Objavovať seba navzájom. Objavovať vesmír, zrkadliaci sa v nočnej oblohe plnej hviezd.














