Vráťme do sveta viac ženskosti

Nosíš nohavice, pracuješ cez osem hodín denne na manažérskej pozícii, cvičíš s ťažkými činkami, šoféruješ v najväčšej premávke, sťahuješ sa do vlastného bytu, vymieňaš žiarovky a keď treba, meníš aj pneumatiky. Nie, nehovorím o chlapovi, ale o tebe, ženskej bytosti. Krehkej, večne usmiatej a nápomocnej. Prídeš domov a ešte varíš, večer žehlíš a keď si nájdeš čas, snažíš sa prečítať  knihu, o ktorej si včera počula najnovšie recenzie. Len tak, aby si mala prehľad a vedela, čo sa deje vo svete, lustruješ netom a ráno pri káve rýchlo prebehneš najnovší denník. Cez víkend si zabeháš a s partiou ideš na pivo či pohár vína. Máš rada modernú, ale aj klasickú hudbu, vyznáš sa v politike a rozprávaš plynule dvoma alebo tromi jazykmi… Našla si sa v tom? Nedivím sa, v dnešnej dobe sa od nás žien vyžaduje skutočne veľa.

Zastavme sa, poobzerajme sa, spomaľme. Žijeme v tak rýchlom svete, že si neuvedomujeme, kam nás to  všetko ženie. Sme predsa dievčatá, ženy! Tie nežnejšie stvorenia na tomto svete, tie, ktoré majú nárok sa opýtať na cestu, ak nevedia, a môžu zmätkovať v premávke s opätkom na spojke. Sme tie, ktoré nemusia umývať a opravovať autá či vláčiť ťažké nákupy. Nesnažme sa teda si toho naložiť na plecia ako ťažné zvery a ešte si večer pri žehliacej doske vyčítať, že sme to aj tak nestihli. Prach na tej telke či skrini bude aj zajtra, ale život ti pomedzi prsty môže utiecť ani nevieš ako.

„foto: tumblr“

Nosme opäť viac šaty a sukne! Nejde o to, či sa za tebou otočí na ulici každý druhý chlap, ale to, že sa v šatách môžeme cítiť ako najkrajšie stvorenia pod slnkom, je na nezaplatenie.  Šaty a sukne sú nežné, ženské a tak krásne a stávajú sa pre nás tromfom, o akom možno ani nevieme. Obliekajme sa predsa žensky, ukazujme nohy a vkusný dekolt či obnažený chrbát a ramená. Neznamená to však hneď preháňať. Menej je predsa niekedy viac :-).

Nie je hanba si priznať, ak niečo nevieme. Nikto učený z neba nespadol, a to platí aj o tých,  čo všetko vedia  a všade boli. Nebojme sa priznať si chyby, ak sa naozaj stali na našej strane. Ospravedlňujme sa, ďakujme, počúvajme a pýtajme sa. Otvorme si ústa a opýtajme sa ak niečomu nerozumieme alebo čosi neovládame. Nie je to vôbec na smiech. Prejaviť sa v takomto svetle je znakom ľudskosti.

Viac sa usmievajme, veď nás to nič nestojí. Dievčatá, ktorá z nás mala krajší deň, keď chodila celý deň namosúrená a odutá? Ani jedna. Úsmev nás naozaj nič nestojí a môže pomôcť ako nič predtým. Každý deň svojím krásnym úsmevom potešme nielen blízkych ale aj úplne cudzích ľudí. Čo je na tom, aspoň bude svet o trochu krajší…

„foto: tumblr“

Rozdávajme viac lásky a odpúšťajme. To, čo dáš, sa ti dvakrát vráti. Buďme na naše okolie milé, srdečné a priateľské. Nech je doba akákoľvek, nič to nemení na tom, že slušnosť, ochota a priateľstvo nikdy nezostarne.

Milujme svoje ja. Si to ty sama s kým žiješ celý život. Sama vo svojom tele a so svojimi myšlienkami. Nerob zo seba niečo, čo nie si a duplom sa nezačni nenávidieť. Kto iný ťa pozná najlepšie ako ty sama? Počúvaj svoj vnútorný hlas, riaď sa srdcom a ži v harmónii.

Sme ženy, zvládame toho naozaj veľa. Nakupovať, prebaľovať, variť a upratovať. Starať sa o rodinu, domácnosť, v práci viesť kolektív a ešte sa aj vzdelávať. Áno sme silné, dobrosrdečné a starostlivé, ale  predsa sme len ľudské bytosti a máme právo aj na oddych, čas pre seba a na to, povedať ak nevládzeme a ak niečo naozaj nechceme. V tomto svete, kde sme bojovali o rovnoprávnosť sa z nás stávajú stroje, ktoré nemajú čas ani na odpočinok a vychutnať si to, čo je tu a teraz. Vnímajme prítomnosť, žime pre to, čo je, nie to, čo bude… Žime, buďme omylné, pomalé, lenivé, strapaté či bez podprsenky. Milujme sa také, aké sme a nesnažme sa posúvať naše ja k úplnej dokonalosti.

foto: lovethispic.com