Vianoce bez stresu: Mentálna koučka radí, ako si ich konečne užiť a nemusíš spraviť úplne všetko

Delegovanie ako darček pre seba

Plánovanie by malo vychádzať z tvojho tempa, nie z očakávaní okolia. Keď robíš veci preto, že chceš, zvládneš veľa. No ak konáš len preto, že „by si mala“, prichádza únava a preťaženie. Aj preto je dôležité jasne vedieť, čo chceš – a čo môžeš pokojne prenechať niekomu inému.

„Ak priebežne zisťujete, že pôvodné očakávania sú nad vaše sily, je potrebné plány prehodnotiť. Pre lepšie napredovanie odporúčam mikronávyk: každý týždeň si sadnúť a položiť si otázku – aké sú tri veci, ktoré môžem urobiť teraz, aby som sa čo najefektívnejšie priblížila k svojmu cieľu? A ktoré kroky/plány sú zbytočné?“ konkretizuje Iveta Kirschner.

Ak má byť december menej o vyčerpaní a viac o spolupatričnosti, skúsme spojiť sily a navzájom si pomôcť. „Partner môže vyzdvihnúť darčeky pre celú rodinu, deti pomôžu s výzdobou alebo výrobou menoviek, starí rodičia napečú svoje legendárne vanilkové rožky. Namiesto troch sviatočných večerí v troch domácnostiach možno stačí jedna spoločná – a koláče si rozdelíte,“ odporúča odborníčka. Potom ostane priestor na to najdôležitejšie.

Nový rok bez výčitiek

Keď si konečne vydýchneš po sviatkoch, už je tu Nový rok – ďalší symbolický míľnik, ktorý často spustí bilancovanie. A ak vnútorný kritik mlčal doteraz, v tomto momente sa ozve naplno. Toto som nestihla, tamto som odsunula, opäť som nezačala s tým, čo som si sľúbila.

„S tým prichádza pocit viny. Už ako deti sme boli vychovávaní v atmosfére súdov, kto je za čo vinný, čia je to chyba – a robí sa to dodnes,“ konštatuje koučka. Lenže to nie je to isté ako zodpovednosť. Vina nás paralyzuje, vedie k hanbe, k pocitu zlyhania. „Keď niečo neurobíme, je to v skutočnosti neutrálny fakt. Keď však  zoberieme na seba vinu, spúšťame ďalšie procesy – hanbu, výčitky, pocit zlyhania. A tie nás brzdia,“ hovorí a radí rovno ďalší malý „hack“.

Namiesto toho, aby si si vyčítala, že si to opäť nespravila, skús sa s pokojom pozrieť na dôvod, prečo sa to nepodarilo. Možno si bola unavená, možno mali prednosť iné veci, alebo to jednoducho nebolo pre teba. Každý z týchto dôvodov je úplne legitímny. A čo je minulosť, už nezmeníš.

zdroj: Pexels/Nicole Michalou

Ciele, ktoré rastú s tebou

Po sviatočnom bilancovaní prichádzajú odvážne novoročné plány, no odborníčky sa zhodujú: dávať si predsavzatia typu „mala by som“ nikam nevedie. Zmysel majú tie, ktoré si naozaj želáš. Namiesto všeobecných výrokov typu „schudnem“ si stanov konkrétny krok – napríklad 10 minút pilatesu denne. Tak ľahšie uvidíš vlastný posun a motivácia porastie. A namiesto drsných nárokov si môžeš dopriať jemnejšiu otázku: Akú zručnosť či kvalitu by som chcela v sebe tento rok podporiť?

„Ženám odporúčam nahradiť samotné slovo ciele jemnejším pomenovaním – napríklad, čo sa chcem naučiť, na čom chcem popracovať,“ vraví Iveta Kirschner. Príliš tvrdý tón a strohosť ženám neprospieva. Podľa nej je plánovanie len jedna tretina úspechu. „Druhou tretinou je pravidelné pripomínanie si toho, kam sa chcem dostať. Treťou je samotná akcia. Pre mňa tieto tri časti tvoria jeden celok,“ vysvetľuje.

zdroj: Freepik/senivpetro

Aj pevnejšie stanovené ciele môžu fungovať, keď k nim pristupuješ s ľahkosťou. Takýto prístup ti umožní rásť bez tlaku, meniť sa bez strachu a namiesto naháňania dokonalosti sa vracať k sebe. Do januára si tak neodnesieš zoznam úloh, ale skôr tichý vnútorný kompas, ktorý ti pripomenie: Kým chcem byť o rok? A čo už môžem konečne pustiť?

Zdroj: Tlačová správa; Iveta Kirschner, mentálna koučka z BE NEW CULTURE