Venované mužovi, pre ktorého som tu bola vždy na 100%
Vzťahy
Spoznali sme sa niekedy začiatkom minulého roka. Obaja vieme, akú dlhú a kľukatú cestu máme za sebou. Obaja vieme, kto od začiatku hral viac a kto menej férovú „hru“.
Viem, že si ma nežiadal, aby som čakala na to, ako sa rozhodneš. Cítila som to tak. A áno, nakoniec si sa rozhodol pre mňa, podľa Tvojich slov pre trpezlivé dievča, ktoré je vraj iné ako ostatné dnešné dievčatá, ktoré vie, čo chce a je silné. Pamätám si to presne, keď už som si povedala, že sa pohnem ďalej, že kašlem na Tvoju nerozhodnosť, keď som prišla vtedy z dovolenky, vtedy si mi vyznal Tvoje city. Sám od seba, tesne po tom, ako si ma vyzdvihol na letisku a zaviezol domov.

Ako veľa času odvtedy prešlo. No mám to v hlave akoby to bolo včera. Vtedy som uverila tomu, že si možno konečne pochopil, čo všetko som Ti bola ochotná dať. Nezištne, lebo Ťa mám rada. Máme za sebou búrlivé mesiace, o tom niet pochýb. Raz hore, raz dole. Ale chcem, aby si vedel, že všetko, čo som kedy robila, hovorila alebo Ti písala, bolo preto, lebo som tu pre Teba bola vždy a na 100%. Aj keď si sa smial a mal dobrú náladu a spieval mi nejaké rádiové odrhovačky cestou v aute, aj keď si mal ťažký deň a bol si nahnevaný na celý svet. Cítila som to tak.
Chcela som, aby sa naplnili Tvoje slová, že konečne budeme niečo budovať. Spoločne. Aj si sa chvíľu snažil. Ja som sa snažila ešte aj po tom, ako som už vedela, že ty zjavne nechceš. Snažila som sa Ti byť dobrou ženskou, oddanou priateľkou, najlepšou kamarátkou, parťáčkou do dažďa, ktorá tu bola vždy, pripravená pomôcť, poradiť, tvoriť spoločný domov.
Vždy som Ti hovorila, že nie je nič, čo by som nevybavila, nezvládla alebo nezariadila a ty si ma za to obdivoval. Snažila som sa Ťa podporovať vo všetkom čo si robil, lebo som vedela, aké je to pre Teba dôležité. Lebo si neraz priznal, že ešte nikto Ťa tak nepodporoval ako ja. Sme rozdielni. Viem to teraz a vedela som to aj pred tým. Ale išla som stále vpred.













