
To, že sebaláska nie je sebectvo a že je dôležitá, si uvedomujeme. Je to omieľané všade, ale ako na to? Čo to vlastne znamená? Počujeme o tom neustále. V tejto dobe je to teraz trend, ale v praxi to nejak nevieme prijať za svoje. Teoreticky presne vieme, čo máme robiť, no stále sú tu chvíľky, kedy sa aj tak necítime „dostatočné“ a tú sebalásku celkovo nevieme použiť, lebo nevieme, ako na to.
Nedostatok sebalásky nám ničí vzťahy
Samozrejme, ničí nám vzťah s partnerom, pretože si hľadáme svoje polovičky, lebo ich potrebujeme a nie preto, lebo ich chceme. Mať niekoho na to, aby ma stále uisťoval o mojej hodnote, nikdy nebude pevný základ vzťahu. Je veľa žien, ktoré ostávajú s tým „nesprávnym“ lebo nechcú byť samé. Nevedia byť samé. Potrebujú počuť „si krásna“ a cítiť sa milované. Je to úžasný pocit, ale je rozdiel keď to vyžadujeme a keď to dostávame v tej zdravej miere. My ženy si musíme uvedomovať svoju hodnotu aj bez chlapa.
Nehovoriac o tom, že nám nízka sebaúcta ničí aj kamarátstva. Z potencionálnych kamarátok si hneď spravíme nepriateľky a súperky. Je sociologicky dokázané, že žena, ktorá si je vedomá svojej hodnoty, má menšiu tendenciu sa porovnávať a zhadzovať ostatné dievčatá. Je to taký náš obranný mechanizmus, keď vidíme „lepšiu, krajšiu, šikovnejšiu“, že s ňou začneme pomyselne bojovať. Avšak, keď prijmeme samé seba, keď si priznáme, že v tomto je lepšia a my sme zase lepšie v inej veci, môžeme mať pevné kamarátske putá bez toho, aby sme jedna na druhú žiarlili alebo si závideli.














