Už som nemala silu na premýšľanie o minulosti

Niekedy je ťažké nežiť minulosťou a nerozjímať nad budúcnosťou. Vraj treba žiť len tu a teraz. Vždy pre jeden okamih a daný moment, ktorý sa nám v živote naskytne. Počula si o tom? Niečo na tom bude predsa len pravdivé. Aj keď…

Ja som sa učila príliš dlho to, ako sa odpútať od minulosti. Nebolo to jednoduché a ani jednoznačne cielené. Nevedela som, čo konkrétne sa musí v mojom živote udiať, aby som nebola viazaná k mnohým udalostiam v mojom živote.

Ale po nejakom čase a mnohých uváženiach som našla pre seba odpovede.

V jeden večer, keď zapadalo slnko, som sedela na lavičke a sledovala mesto, v ktorom som kedysi dávno dospievala. Určité obdobia boli komplikované, no všetko to, čo sa vyvinulo skončilo pravdepodobne najlepšie, ako len mohlo. 

Vždy keď som premýšľala nad mnohými udalosťami bola som myšlienkami len tam, kde som byť vôbec nechcela. Ale uvedomila som si, že treba niekde spraviť zmenu. 

Radikálne, rýchlo a bezbolestne.

Zmenu, na ktorú som potrebovala veľké odhodlanie a ešte viac času. 

Zobraziť celú galériu (4)

Klišé. Pretriedila som si všetky fotky, obrázky, vstupenky a ostatné „hlúposti“, ktoré mi pripomínali niečo konkrétne, na čo som chcela prestať myslieť. Aj keď na druhú stranu, boli tam aj spomienky na pekné zážitky. No keď som už raz začala, tak som to musela aj dokončiť.

Možno to boli prechádzky s niekým, na kom mi v istých obdobiach záležalo možno až príliš. Možno to bolo o výletoch, ktoré by som si najradšej zopakovala znovu a aj hneď.

Teraz by som už ani nedokázala pozrieť do očí niektorým ľuďom, aj napriek všetkému peknému, čo som s nimi prežila.

Prísť na to, ktorých ľudí naozaj skutočne vo svojom živote potrebuješ, je jeden z najkrajších pocitov, ktoré môžeš mať vo svojom srdci. Naozaj.

Keď je v tvojom srdci niekto, na kom ti skutočne záleží. Komu záleží na tebe rovnakým spôsobom. 

Zobraziť celú galériu (4)

Práve pre takých ľudí sa neoplatí pozerať na minulosť. Naučili ma, že ak chcem reálne prežiť prítomnosť, nesmiem pozerať na minulosť ako na niečo, čo by ma mohlo ohrozovať v nových rozhodnutiach. A ešte k tomu si mám vychutnať pocit, ktorý mám, keď som s tými skutočnými ľuďmi, lebo s nimi to zato stojí.

Som rada, že som našla spôsob, ako zabudnúť a nepozerať naspäť, aj keď to nešlo hneď. Po pomalých krokoch som kráčala novým svetom. A samozrejme, s novými ľuďmi.

A za tento nový svet som nesmierne vďačná.