Útek z reality

Stojím na tom mieste, kde sa všetko zrodilo. Myseľ sa mi rozpútala ako divoký kôň bežiaci nevedno kam. Tu, hľadiac na okolie orámované pásom ihličnanov opierajúcich sa o seba ako súdržní bratia si uvedomujem, ako si ma chránia. Ako by vedeli, že to potrebujem. Zrak mi hľadí na tú nádheru, ktorá je skrytá pred vonkajším svetom. V diaľke majestátne týčiace sa jelene svojím parožím dokazujú nadvládu v tejto zabudnutej krajine. Chránia dospelé srny, strážiaci svoje ratolesti, pokračovateľov svojho rodu, ktoré bezstarostne pijú vodu z neďalekého potôčika lemovaného radom fialiek. Bezstarostne plachtiace oblaky zosielajú na zem vôňu dažďa chladiaceho rozpálenú kožu z dráždivého slnka. Je škoda, že málokto si uvedomí, aká je príroda úžasná. 

Očarujúca. Milujem prechádzky v prírode. Je to nabíjačka mojej duchovnej podstaty. Keď potrebujem rozmýšľať, vyplakať sa, alebo proste byť iba sama. Idem tam, tam je môj domov. Tam, ďaleko od ruchu mesta. Tam, kde som sama sebou. Tam, kde môžem byť ja a nikto iný. Tam, kde môžem tancovať do sýta a nikto sa na mňa nepozerá. Kde vtáky štebotajú odušu, kde je zem nedotknutá vonkajším svetom.

weheartit.com

Možno utekám  pred ním, neviem. Keď niekedy cítim, že ľudia svojím konaním škodia všetkému. Stačí si pozrieť televízne noviny, vypočuť spravodajstvo v rádiu a je mi na zaplakanie. Prečo? Pretože ľudia vedia byť veľmi zlí. A občas tomu prispievame aj my. Možno vedome, možno nevedome, neviem. Ale sme predsa len ľudia, ktorí sa musia akceptovať. Na túto Zem sme neprišli náhodou.

Nie je náhoda, že som sa narodila tu, do tejto rodiny, do tejto krajiny, prišla medzi tento kolektív alebo susedov. Ale keď už som tu, chcem z toho vyťažiť a vyprodukovať len to najlepšie. Prosím, svet, chcem iba žiť, tak ma nechaj. Žiadam ťa o to. Keď viem, že to nedokážem vždy, aspoň príroda mi otvorí svoju náruč. Mali by sme si každý nájsť to svoje. Aj keď sme nahnevané, aj keď vieme byť zlé, ale zlo plodí zlo a nemali by sme sa ním unášať. Vždy je možná alternatíva ako ho v zárodku zahubiť. Aký by bol svet krásny bez toho zla, ktorý je tu na dennom poriadku.

Ja viem, je to ťažké udržať emócie na uzde. Ale vždy sa dá nájsť spôsob. Skús si obuť topánky, vetrovku a choď do prírody, tá ti ukáže cestu. Prajem šťastné chvíle.

weheartit.com