Úsmev, ktorý stále nosíš na tvári? Prečo je to pasca, do ktorej nás tlačí spoločnosť
Lifestyle
Koľkokrát si už počula tú vetu: „No usmej sa, veď ti to pristane!“ … a v hlave si mala len chuť zakričať „choď do r*ti“. Ale namiesto toho si nasadila ten povestný fake úsmev, lebo veď nechceš pôsobiť ako náladová potvora, však? Vitaj v klube.
Úsmev ako povinná výbava
Od malička nás učia, že úsmev je naša najväčšia ozdoba. A tak si ho berieme všade so sebou, do práce, na rande, dokonca aj keď sme v potravinách a predavačka nám účtuje tri eurá za obyčajné maslo. A prečo? Lebo žena, ktorá sa neusmieva, je vraj buď smutná, alebo nepríjemná. Muži, tí sa môžu tváriť kyslo celý deň a nikto im nič nepovie. Ale keď ty nemáš náladu na úsmev? „Čo je s tebou? Si chorá? Alebo máš svoje dni?“
Keď úsmev klame
Problém je, že úsmev je často len maska. Áno, vieš sa usmievať, aj keď máš v hlave milión starostí, alebo keď ti niekto práve liezol na nervy. A čo je horšie, týmto úsmevom dávame svetu signál: „Som dostupná, som príjemná, môžeš so mnou hovoriť.“ A tak sa stáva, že aj keď nemáš chuť, pristaví sa pri tebe kolega a začne ti rozprávať o svojom víkende na rybách. Lebo si sa usmiala.
Prečo je to pasca
Spoločnosť nás naučila, že úsmev = ženskosť. Ale vieš čo? Je to pasca. Úsmev sa stal povinnosťou. A povinnosť, ktorá ti berie energiu, je len ďalší spôsob, ako nás udržať „pekne poslušné“. Lebo žena, ktorá sa neusmieva, pôsobí sebavedomo. A sebavedomé ženy sú pre mnohých ľudí strašidelné.
Úsmev ako nástroj, nie ako povinnosť
Úsmev je krásny. Dokáže rozžiariť miestnosť, uvoľniť napätie, či dokonca rozosmiať niekoho iného. Ale musí byť tvoj, nie vynútený. Rozdiel je v tom, či sa usmievaš, lebo to cítiš… alebo lebo „by sa patrilo“. A keď sa usmievaš len preto, aby si nikoho nesklamala, sama seba dáváš na posledné miesto.
Ako prestať byť „usmievavý servis“
- Dovoľ si nebyť stále príjemná. Nemáš náladu? Tak nemáš. Si človek, nie bábika.
- Prestaň sa ospravedlňovať. Nemusíš vysvetľovať, prečo si dnes vážnejšia. Stačí: „Taká som, bodka.“
- Vymeň úsmev za hranice. Niekedy menej úsmevu = viac rešpektu.
- Usmievaj sa vtedy, keď to chceš ty. A nie vtedy, keď to od teba očakávajú ostatní.
View this post on Instagram
Usmievaj sa pre seba
Vieš, kedy je úsmev naozaj krásny? Keď sa usmievaš pre seba. Keď sa pozrieš do zrkadla a povieš si: „Dnes vyzerám fakt dobre.“ Alebo keď sa ti niečo podarí. Alebo keď si spomenieš na vtipnú historku s kamoškou. To sú tie úsmevy, ktoré stoja za to. Nie tie, čo dávame svetu len preto, aby nás náhodou nemal za mrzuté.
Úsmev nie je povinný
A tu je pointa: nemusíš sa usmievať, aby si bola dosť. Nemusíš sa usmievať, aby si bola pekná. A už vôbec sa nemusíš usmievať preto, aby sa iní cítili komfortne. Ty nie si tu na to, aby si robila okolie šťastnejším. Ty si tu na to, aby si bola šťastná ty.
Takže čo s tým?
Nabudúce, keď ti niekto povie „usmej sa“, urob presný opak. Neusmej sa. Pozri sa dotyčnému rovno do očí a nech sa potrápi. Lebo vieš čo? Tvoj úsmev je dar, nie samozrejmosť. A dávaš ho len vtedy, keď chceš.
