
V minulosti ľudia netrávili večer s televíziou, tabletom či mobilom. Trávili ho spievaním si na verande, rozprávaním historiek a čítaním. Ak sa chceli stretnúť, museli sa dohodnúť naživo. Žiadne správy či telefonáty. Jasné, robilo to ich život zložitejším, no podľa mňa to malo svoje čaro. Či nás doba technológií zmenila k lepšiemu alebo k horšiemu je otázne. Avšak rozhodne nás navždy zmenila.
Dnes už dokonca malé deti trávia poobedie radšej hraním sa na počítači, než stavaním hradov z piesku. Veľa z nás uprednostní surfovanie po internete pred prechádzkou so psom. Písanie si s online kamarátmi pred rozhovorom s tými pravými. Je iróniou osudu, že nám technológie dávajú viac možností komunikovať, a pritom komunikujeme oveľa menej. Veľa ľudí sa na internete stáva „odvážnymi básnikmi“. Cez internet vám budú nadávať, urážať vás a ponižovať. Keď ich však stretnete v realite, klopia pred vami zrak. Aby ste ma nepochopili zle, je úplne v poriadku vzniesť konštruktívnu kritiku. Je v poriadku povedať, že sa nám niečo nepáči. Ale internet akoby odfiltroval naše emócie. Neuvedomujeme si ako veľmi naše slová dokážu človeka raniť. Píšeme veci, ktoré by sme naživo nikdy nepovedali.

zdroj: unsplash.com















