Žijeme v priam šialenej dobe. Všetko beží príliš rýchlo. My ľudia si zabúdame veci užiť a vychutnať, pretože sa ponáhľame inam. Neuvedomujeme si čaro prítomného okamihu, pretože sa viac sústredíme na minulosť alebo na budúcnosť. Navzájom si veľmi ubližujeme a čo je horšie, veľmi často o tom ani nevieme.
Kam sa vytratilo to čaro?
Kam zmizli časy, keď muži skladali ženám básne? Nosili im kytice. Písali zamilované listy. To všetko nám už pripadá ako trápne klišé. Zbytočná strata času. Možno sa nájdu výnimky, ale prosto, nie je to bežné ako kedysi. Podľa mňa je to strašná škoda. Výsledky prieskumov ukazujú až alarmujúce percento rozvodov. Ľudia často vhupnú do manželstva a postupne si prestanú jeden druhého vážiť. Vzťah stratí iskru, zmenia sa ich názory na svet, alebo začnú brať jeden druhého ako samozrejmosť. Možno všetky tie vyznania lásky vnášali do vzťahu trošku romantiky. Ľudia cítili, ako im na sebe vzájomne záleží. Nebol televízor ani internet. Museli sa navzájom rozprávať a počúvať. Možno aj o úplných hlúpostiach, ale umožňovalo im to vzájomne nahliadnuť do srdca i mysle toho druhého. Komunikácia je veľmi dôležitá.
