
Je šialené, ako sa za určité obdobie vedia zmeniť city a láska.
Ako sa vie zmeniť každodenná láska, každodenné bozky a objatia na niečo, čo nám už mesiace chýba. Viem, že je to bolestivé. Viem, že si už niektoré veci prikrášľuješ, pretože so zlými spomienkami sa žije ešte ťažšie. No viem, že toto je pre teba.
Pre ženu, ktorú tu zanechal muž.
Viem, že je ťažké zobudiť sa a uvedomiť si, že on už nie je časť z teba. Že sa to už nikdy nezopakuje. Že už sa do neho nikdy nemôžeš zaľúbiť. Niekedy však počuješ jeho hlasy predtým, ako zaspíš. Opakuješ si ich v hlave a želáš si, aby bol teraz tu a šepkal ti ich reálne.

Lenže, ty si majstrovské dielo, žena. Ty si to, čo on nevidel. On to nemohol ani cítiť, pretože ťa nevedel obsiahnuť. Bola si pre neho príliš dobrá. Mala si príliš veľa temperamentu, bola si príliš divoká, príliš si ho milovala a on sa zľakol.












