
Milý M,
prišiel si do môjho života úplne náhodne, keby nebolo jedného znudeného dievčaťa, asi by si tam ani nepatril. Pamätám si deň, kedy si mi napísal. Bola sobota, takto pred rokom. Bola som znudená zo svojho života a od teba som očakávala, že ho zmeníš.
Zmenil si. Ani si nevieš predstaviť ako.
Noc čo noc som trávila písaním si s tebou. Bol si ako moja bútľavá vŕba. Boli sme od seba 200 kilometrov, a tak som sa ti nebála povedať nič. Vedel si o všetkom. Vedel si o mojich problémoch, o mojich láskach, o mojich vášňach, podporoval si ma vo všetkom, čo som chcela robiť. Bol si tu deň čo deň. Smiala som sa úprimne, vtedy to ešte nebolelo. Vedela som, že ty si človek, ktorý zostane v mojom živote navždy. Dobre … aspoň som si to nahovárala. Teraz viem, že to nie je pravda. Nemohol si zostať v mojom živote navždy. Bol si len jednou kapitolou v mojom živote, aby si ma veľa vecí naučil.

Zmenil si mi život. Predtým … predtým som bola dievča bez nárokov. Prijala som všetko, čo prišlo. No ty si ma naučil, že musím mať nejaké nároky. Že musím byť niekto, kto pozná svoju cenu.
Často si vravel, že keď svoju cenu spoznám, nebudem sa s tebou viac baviť. Zabudnem na teba. Nechcela som veriť, že to tak bude, no stalo sa.
Zmenil si mi pohľad na svet. Na život. Na ľudí.













