Photo by Hitesh Choudhary on Unsplash

Situácia, ktorá nás v posledných mesiacoch zasiahla, bola pre všetkých náročná. Prišli sme o mnohé každodenné samozrejmosti, ktoré sa pre nás stali nedostupnými.

Dáva nám to však právo správať sa nahnevane a nenávistne? Sociálne siete padajú pod návalom negatívnych komentárov a hejtu. Toto je svet, ktorý chceme tvoriť? Korona vzala mnoho životov, no vzala nám i ľudskosť? Spravila z nás koronazombíkov?

Nenávistné komentáre

Venčenie tigra, zlá vláda, otrasná hudba, trápni youtuberi. Toto si v skratke prečítame v najznámejších bulvárnych plátkoch. Prečo je Zuzana Plačková taká a taká. Oblieka si to a to. Ľudia komu tým ubližuje? Je to jej život, jej rozhodnutia, ak to hejtuješ, tak to sleduješ, takže máš na to asi nejaký dôvod.

Je naozaj tvojou čerešničkou dňa urážať osobu, ktorá si ide za svojim cieľom? Vybudovala si meno a kariéru, prečo to niekomu tak veľmi vadí?

Netvrdím, že máme ideálnu vládu a rozhodne nepíšem politický článok, ale vláda na čele s premiérom robí to najlepšie, čo vie. Snaží sa zvládnuť situáciu, ktorú sme ešte nikdy nezažili. Nesedia na Bali s mojitom v ruke, pracujú, snažia sa. O hudbe, spevákoch, hercoch, influenceroch platí, ak sa ti nepáči, nesleduj. Čo sa týka vlády, tam je nejaký ten prehľad vhodný, ale čo tak niečo pochváliť?

Málo chvália, veľa hania

Urážať, na to by nás bolo. Vieme povedať, ktorý chlap má po korone príliš dlhé vlasy. Kto podľahol obžerstvu, ktorej žene nepríjemne sfúkli pery či odrástli nechtíky. Čo takto okomentovať susedu, ktorá každý deň okrem svojej rodiny nakúpila i trom dôchodcom? Vlastne nie, to je šialená ženská, ktorá robí priveľký nákup a my by sme na ňu mali pri pokladni škaredo pozerať.

Mám 20 rokov a študujem. Bola som teda doma, mám auto a rozhodla som sa, že budem nakupovať k nám domov, pre štvorčlennú rodinu a aj obom babkám. Vybrala som sa ráno do obchodu a poviem vám, ono to je aj so zoznamom dosť náročné.

Rútila som sa k pokladni, košík som ledva tlačila a zo zoznamu rozhodne chýbala viac ako jedna vec. Bolo tesne pred deviatou, ľudí tam bolo naozaj veľa. Keď ma s tým plným košíkom uvidela predavačka, povzdychla si. Povedala som jej, aká je situácia, a že som nakupovač – amatér.

Postavila sa a pomohla mi všetky veci z košíka ukladať na pás. Dokonca sa ma opýtala, či mi má pomôcť rozdeliť to do tašiek. A toto sa volá, ľudskosť. Ďakujem, nikdy nezabudnem.

Naše činy budujú svet koronazombíkov

Všetko dobré i zlé sa nám vracia ako bumerang. Nikdy nezabudnem na deň, keď som šla prvýkrát sama autom. Na semafore mi zdochlo auto a žiaľ, zelená ušla. V spätnom zrkadle som videla v aute za mnou ženu, ktorá mi ukázala palec hore a usmiala sa na mňa. Druhú zelenú sme zvládli.

O pár rokov neskôr sa mi na tej istej trase stála rovnaká príhoda, ale rola sa vymenila. Už som držala ruku nad volantom, keď som si spomenula, že som už bola v jej koži. Namiesto trúbenia som dievčaťu predo mnou ukázala, že to dá. Aj napriek tomu bol môj prvý inštinkt zatrúbiť. Čo to je za zvyk, že máme zakorenené sa vždy niekam ponáhľať, hnevať sa a nadávať?

Aj keď počas pandémie netrávim s ľuďmi toľko času ako obvykle, paradoxne sa s nimi hádam častejšie. Stačí zapnúť sociálne siete a je to. Ľudia sú zlí, zákerní a závistliví. Prečo? Asi z nudy.

Hádame sa kvôli hlúpostiam. Ja nie som o nič lepšia. Tiež som neustále nervózna. Toľko ľudí ma počas tejto krízy ľudsky sklamalo. Ukázali pravú tvár. Zákernosť. Neprajnosť. Intrigy a klamstvá. Svet koronazombíkov je toho plný. Vlastne i ten bežný, len to asi vyšlo viac na povrch.

A ono je to vlastne dobre, že sme všetci vyložili karty na stôl. Len čo s tými kartami ďalej? Nevieme kedy sa všetko vráti do normálu. Nezabudnime byť ľudskí. Milovať, odpúšťať a nesúdiť.

Odporúčané články

Viac z kategórie Lifestyle