Premýšľala som o spriaznených dušiach. A myslím si, že naozaj existujú, ale nie všade a stále. Verím, že spriaznené duše existujú v našej ceste životom a môžeme sa stretnúť s rôznymi ľuďmi, ktorí budú túto úlohu plniť.
Mal by to byť niekto, na koho sa pozeráš ako na hviezdy.
Môže to byť niekto, s kým preberáš všetky najhlbšie a najdôležitejšie veci na svete.
Niekto, s kým si vytvoríš vlastný umelecký svet.
Tam, kde ako ľudia zlyháme, očakávame, že príde ,,tá osudová osoba“ a tieto úlohy splní za nás. Idealizujeme si ľudí a dávame ich na piedestál. Očakávame od nich dokonalú lásku, kedy bude táto osoba náš začiatok aj koniec. Očakávame, že táto osoba nás scelí, že zaplní všetky rany a nikdy nás neopustí. Niet divu, že nakoniec sú naše „spriaznené duše“ len dočasné. Očakávame všetko, dávame málo.
Na konci dňa by sme však mali hľadať len lásku a porozumenie. A to je dôvod, prečo sme tu my.
