Spomienky sa vrátili, no ja som im nepodľahla

Pamätáš si na ten deň, keď sme sa stretli v kníhkupectve? Keď som ťa poprosila či by si mi podal knihu z najvyššej police, na ktorú som nedočiahla?

Nevidela som ti ani do tváre a predsa som ťa oslovila. Nemala som poňatie, že to budeš práve ty. Však kto by bol povedal, že sa po troch rokoch stretneme na mieste, ktoré milujem, a ty si ho kedysi dávno nenávidel? Ja určite nie. 

Už dávno si vedel, že poézia bola moja najväčšia slabosť, nech už sa dialo čokoľvek. A ja som v ten deň vkročila za knihami, lebo som potrebovala ticho a pochopenie kníh.

Naša posledná rozlúčka bola až príliš zvláštna. Ty si ma objal, poďakoval mi, sadol si si do svojho auta a mne ostali len slzy v očiach, o ktorých si nemal ani poňatie.

View this post on Instagram

Roses in my head. 🥀🍦

A post shared by Alexandra Burimova (@burimova) on Mar 14, 2019 at 10:11am PDT

To, čo medzi nami bolo, by som skutočnou láskou nenazvala. Nikdy sme si neprejavili city voči sebe. Ja vlastne ani neviem, či si nejaké úprimne prechovával voči mne. Keď sa však pozriem spätne na to všetko, čo sme zažili, som zato neskutočne vďačná.

Keď si odišiel, nevedela som si predstaviť ani jeden deň bez teba. Chýbali mi všetky tvoje hlúpe vtipy, na ktorých som sa nevedela smiať. Chýbali mi všetky naše rozhovory na lúke za mestom. Chýbalo mi tvoje veľké objatie, v ktorom som sa cítila bezpečne.

A chýbala mi aj tvoja mikina, ktorú si si vypýtal naspäť, keď si odchádzal. Vraj ako spomienku na mňa. Ale potom, akú spomienku som mala ja na teba? 

Nebol to ani úsmev, šťastie či radosť. Boli to len noci plné sĺz a myšlienok.

View this post on Instagram

Рассказала в сториз, что не умею снимать просто природу, в каждом кадре мне нужен человек. 🖐🏾🌿 Выберем кадр? Мой любимый – второй. На картинках муза @valeria_dergileva 💫

A post shared by Alexandra Burimova (@burimova) on Nov 22, 2018 at 1:22am PST

Musela som bdieť až príliš mnoho nocí, aby som pochopila, že už nemáš v pláne vrátiť sa do mesta, v ktorom si vyrastal a žil. Že chceš začať svoj život od začiatku s novými ľuďmi. A ja som ťa pustila a tým som dala šancu tebe, ale napokon aj sebe.

Ale ten zvláštny deň v kníhkupectve nestihol toho veľa zmeniť. Áno, keď som si uvedomila, že si to ty, stále som bola len pár metrov od teba. V myšlienkach som mala naše spoločné zážitky a krásne pocity. Avšak v tú chvíľu som si nepriala, aby sa to všetko zopakovalo.

Nechcela som opäť prežiť to krásne s pocitom, že znovu odídeš a necháš za sebou len veľký chaos. Preto som len pozrela do tvojich očí a odišla preč.

A bola som na seba hrdá, že som sa nenechala strhnúť krásnymi spomienkami z minulosti, ktoré priniesli len bolesť a slzy.