Spomienky, ktoré tak veľmi bolia

Každý z nás už zažil priateľstvo alebo lásku, ktorá časom skončila, vyprchala, no spomienky navždy ostali. Niektoré sú pekné, no iné dokážu raniť a zožierať nás dlho do noci.

Prečo sa to stalo práve mne?! Na túto otázku neviem nájsť už nejakú dobu odpoveď. Stačí mi jeden hlúpy podnet a tie spomienky sa vynoria. Keby sa mi nevracali tie tvoje úsmevy, to, čo si povedal, tie prebdené noci, ktoré sme dokázali celé prerozprávať v objatí, tak možno by ma to celé tak nebolelo.

s-media-cache-ak0.pinimg.com

Ty si sa rozhodol odísť, no mňa si sa ani len nespýtal ako sa cítim, alebo prečo je to poslednú dobu medzi nami také zlé. Možno keby sme sa porozprávali tak hlboko, ako na začiatku, všetko by dnes bolo inak a ja by som tu teraz nesedela sama s prázdnym srdcom. Áno, viem, že všetko raz skončí, všetko raz pominie a viem aj to, že ľudia v našich životoch prichádzajú a samozrejme aj odchádzajú.

Ale prečo odídu, keď ich najviac potrebujeme? Prečo odídu a dôvod nám ani nepovedia? Neviem. No verím, že toto všetko má význam, ktorý raz zapadne do veľkej mozaiky, ktorú vytvárame po celý náš život.

Rada by som zastavila tie spomienky a to tiché trápenie, ale neviem ako. Možno len stále dúfam, že opäť prídeš, objímeš ma, dáš mi bozk, ktorým si ma vždy vedel dostať do kolien a povieš, že ti chýbam. Vieš – tak, ako je to aj v rozprávkach. Šťastný koniec. Pritom všetci dobre vieme, že realita je úplne iná. Je krutá a nekompromisná. Presne ako ty. Presne ako tie spomienky na teba. Viem, že už mi ťa nič nevráti späť, ale nezabúdaj:

„Ja som ľúbila, ty si sa hral.
Ja som ľúbiť prestala, no ty si sa zamiloval.“

Možno ma ešte chvíľu budú spomienky s tebou ničiť a veľmi bolieť, ale ja verím, že jedného dňa, keď mi príde na um spomienka s tebou, tak sa len pousmejem a hodím to za hlavu, pretože už nebudem potrebovať smútiť a trápiť sa kvôli niekomu, kto za to nestojí, kto ma dokázal len tak nechať a odísť.

A tak na záver, moja milá kamarátka, ktorá ak si na tom podobne, prajem ti, aby si aj ty dokázala vyjsť zo svojich spomienok a mávnuť nad nimi rukou, pretože ver mi, nik si nezaslúži, aby si sa kvôli druhým trápila a bola smutná.