
Večne usmiaty spevák Thomas Puskailer nám v rozhovore prezradil, aký je jeho vzťah k prírode, čo ho dokáže skutočne nahnevať, no aj to, čo mu v skutočnosti pomohlo presadiť sa na Slovensku.
Čo bolo pre teba najťažšie, keď si prišiel na Slovensko?
Keď som prišiel na Slovensko, najťažšie bolo pre mňa nájsť si priateľov. Získať si dôveru nových ľudí vždy chvíľu trvá. Takisto slovenský systém mi robil problém – iné, nové zákony, v ktorých som sa musel zorientovať. Ale taktiež slovenský jazyk, učiť sa významu slov… Bola to pre mňa veľká výzva, ktorú som podstupoval s radosťou a teraz sa tu s mojou manželkou cítime ako doma.
Vďaka čomu sa ti tu podarilo presadiť?
Keď začali natáčať prvú československú superstar v roku 2009. Otvorilo mi to rôzne dvere, dalo nové možnosti. Dostal som rôzne pracovné ponuky, mohol som spievať, robiť rôzne eventy, za ktoré som veľmi vďačný. Dokonca ma oslovilo divadlo, atak som začal účinkovať v muzikále Boyband, ktorý doteraz hráme. Pamätám si ten moment, keď sme s Abbie sedeli pri stole, ešte v našom byte v Anglicku a vtedy sme si povedali, že tú Superstar vyskúšame a uvidíme, kam nás to dostane. A dnes, keď tu už žijeme a máme aj syna, tak som za túto príležitosť veľmi vďačný.
S akými prekážkami si sa tu stretol? Bolo niečo, čo ťa naozaj sklamalo?
Verím, že s každým problémom prichádza nejaké riešenie. Na začiatku tu boli veci, ktoré som nevedel pochopiť, ako napríklad byrokracia. Ale inak žiadne problémy. Vždy sa snažím obklopiť ľuďmi, ktorým dôverujem, vždy som to tak robil. Obklopujem sa ľuďmi, ktorí ma vedia niekam posunúť. Práca ma obklopila úžasnými kolegami, s ktorými neraz zájdem na kávu a rozumieme si. Taktiež som rád, že som si našiel kamarátov, ktorí mi podajú pomocnú ruku vždy vtedy, keď to potrebujem a je pre mňa dôležité, že im môžem dôverovať.
Prečo si sa rozhodol, že Slovensko je krajina, kde chceš zostať žiť a založiť rodinu?
Pred štyrmi rokmi sme pristáli na letisku tu na Slovensku a vtedy Abbie povedala, že sa konečne cíti ako doma. Predtým nevedela vôbec po slovensky, nemala tu priateľov ani prácu, bolo to ťažké. Najprv sa zamestnala v divadle ako tanečníčka. Po čase s tým ale skončila. Rozhodla sa založiť si svoj vlastný biznis spojený s maľovaním. Aktuálne robí rôzne kurzy kreslenia pred deti a dospelých, organizuje tábory, kde učí ostatných maľovať a to všetko v angličtine. Volá sa to Abbie´s Art Attic. Som na ňu veľmi hrdý. Som rád, že sa v tom našla. Robí aj vernisáže a všetko dosiahla sama. Aj mne sa práca celkom rozbehla. Prišli mi do cesty nové projekty, koncertujem, nahrávam piesne, stále hrám v divadle. Je to naozaj super pocit, naozaj sa tu cítime ako doma.
V šoubiznise sa pohybuješ už veľmi dlho a v rôznych smeroch. Či spev, uvádzanie ranných novín alebo moderovanie. Čo bolo alebo je pre teba najväčšou výzvou?
Ja som vyštudoval muzikálovú školu v Amsterdame, takže je pre mňa veľmi prirodzené vystupovať a byť na javisku. Je to ako bicyklovanie, to nezabudneš, je to prirodzené. Najväčšou výzvou je pre mňa určite moderovanie ranných novín, lebo je to naživo, niekoľkokrát do týždňa som dva a pol hodiny na obraze. Samozrejme, že sa striedame, lebo každý máme ešte aj iné džoby. Dôležité je byť prirodzený a sám sebou. My sami si zháňame a vymýšľame témy, ktoré sú hlavne z oblasti showbiznisu. Najnovšie sa chystám robiť rozhovory na rôznych filmových premiérách v Anglicku so svetovými celebritami. Minulý rok sme začali, tento rok toho bude viac, uvidíme, koho budem mať možnosť vyspovedať najbližšie. Ďakujem televízii za túto možnosť, je to pre mňa veľká výzva, ktorá mi dáva možnosť vyvíjať sa ďalej.
Je práca v showbiznise podľa teba dobre platená?
Všade sa pýtajú na peniaze. (smiech) Všetko, čo človek robí, prináša nejaké peniaze, aby som mohol žiť, mať strechu nad hlavou. Musím uživiť svoju ženu a nakŕmiť svoje dieťa. Každá práca niečo prináša, som z toho šťastný. Robím rôzne projekty, či ako umelec, kedy robím divadlo, účinkujem v televízii, koncertujem alebo organizujem aj môj Eco Tour projekt. Mojim bratom, ktorí robia klasicky od deviatej do piatej, je ťažké vysvetliť, ako moja práca vyzerá. Funguje to trošku inak. My umelci pracujeme, keď iní oddychujú.













