
Stále sme len priatelia, nič viac a rovnako ani nič menej. Obyčajne neobyčajní dvaja ľudia, ktorí sa stretnú len párkrát do roka. Lebo možno práve nemáme toľko voľného času, ako by sme chceli.
Ale vieš, ako mi začne biť srdce chvíľu predtým, keď sa máme stretnúť? Keď si predstavím, že ťa o niekoľko minút budem môcť znovu po nejakej dobe objať a usmiať sa na teba? Po tých niekoľkých rokoch, ako sme sa spoznali? Vtedy, v tom malom klube, vďaka koncertu a tmy.
Že si znova spomeniem na naše spoločné výlety a večerné prechádzky, ktoré možno niekedy neboli za svitu hviezd, ale len za svetla pouličných lámp? A potom ti ich pripomeniem, lebo ako správny chlap si nie na všetko spomenieš..
O čom to všetko vlastne je?
Niekoľkokrát som sa ťa chcela opýtať, či poznáš odpoveď na túto otázku. Ale žiaľ, doteraz som na to nenabrala dostatočnú odvahu.
Zobraziť celú galériu (3)zdroj: unsplash.com












