Ležíš na posteli, hlava ponorená do matracu, telo nevnímaš a myseľ nezvládne ďalší nezmysel.
Predstav si celé poobedie strávené tými najkrutejšími posilňovacími cvikmi. Už to cítiš ? Nevládzeš pohnúť ani prstom, si vyšťavená, zmorená. Myslíš buď na horúcu vaňu alebo ľadovú sprchu v nádeji, že sa postavíš naspäť na nohy. Čo dodať, trochu si to prehnala a si absolútne vyčerpaná. Rovnaký stav zažije raz za čas aj tvoja myseľ. Teda dúfam, že aj tvoja.
Neznamená to nič iné, než to, že máš za sebou hektické obdobie plné stresu, riešenia bez riešenia, premýšľania a všetkého už je „too much“. Hlava ti išla posledné obdobie vybuchnúť. Kedy sa to skončí ? Prirodzene má prísť obdobie myšlienkovej neaktivity. Oddychu. Vypnutia. Volaj to ako chceš. U mňa vtedy nastanú takzvané TRI P :
- Posledná struna
Všetko beží, problémy prichádzajú, odchádzajú. Zvládla si toho naozaj veľa. No zrazu ti niekto uchmatne poslednú veľkosť vyhliadnutých šiat a teba už zalieva plač. Nezmyselné, neprekvapujúce, nepodstatné a i tak ťa to skolilo. Všetko sa nahromadilo a už si to ďalej nevydržala. Bola to posledná struna. Pozitívum ? Pre tentokrát je posledná.
