
Introvertom pre seba a nikým pre ostatných. Áno viem, kruté. No, žiaľ, toto je niekedy môj pocit. Niekedy aj tvoj? Dúfam, že áno a neplávam v tom sama. Neplatí to len pre spomínaných introvertov, ale aj pre všetkých nás, vás, ktorí nosia vo svojom vrecku trošku, hoci len štipku, nepredvídateľnej odlišnosti.
Poznáš ten pocit, ktorý ťa zavalí a prinúti na chvíľku o sebe zapochybovať ? Pocit, kedy ťa niečo, nedajbože niekto, tlačí k stene (ešte stále metaforicky) a privedie na myšlienku, že niečo je zle. Si pod tlakom pravidiel a výkonov okolia. Si uprostred zhonu. Ty kráčaš pomaly, pokladáš pravú a potom ľavú. Prichádzaš nato, že ostatní sú ďaleko pred tebou, ale ty ich dohnať nechceš. Práve TY si jeden z desiatich okoloidúcich, ktorý vníma svet všetkými zmyslami.foto: pexels.com
Dokonca nemusíš byť ani vysekaný introvert, aby si poznala tento pocit. Ide o taký „klub“, povedzme, uzavreto otvorených, možno viac zatvorené než otvorené.














