Snažíš sa byť silná, no cítiš sa vyčerpaná: Ako rozoznať „maladaptáciu“ od bežného stresu?

Výskum z University College London ukázal, že až 30 % dospelých v procese dlhodobej záťaže vyvinie maladaptívne reakcie, ktoré im skôr poškodia než pomôžu. Maladaptácia, teda neprimeraná forma adaptácie na stres, sa v psychológii opisuje ako správanie alebo myslenie, ktoré síce môže krátkodobo zmierniť napätie, no v dlhodobom horizonte narúša tvoju schopnosť normálne fungovať a cítiť sa v pohode.

Aj keby si sa stretla s obrovským pracovným tlakom, rodinnou stratou či zdravotnou výzvou, tvoja reakcia môže ísť jednou z dvoch ciest. Buď sa aktívne zapojíš – vyhľadáš podporu, zmeníš rutiny, pridáš relaxačné techniky a tvoje správanie sa prispôsobí situácii (adaptácia).

Alebo sa môžeš začať vyhýbať realite – pretváraš sa, zatváraš, kontroluješ, utekáš do práce či závislostí. To už je presne cesta maladaptácie. Dôležité je rozoznať, keď sa nebrániš len prelomu v živote, ale skrz „adaptácie“ sa mení mechanizmus, ktorý ťa dlhodobo vyčerpáva. To, ako sa v tom vyznať, opíše psychologička Mgr. Ingrid Molnárová z online poradne MOJRA.sk.

Čo je to maladaptácia?

V psychologickom kontexte pojem maladaptácia označuje spôsob správania, prežívania alebo myslenia. Síce môže mať svoj pôvod v snahe jednotlivca prispôsobiť sa náročnej alebo ohrozujúcej situácii, no v dlhodobom horizonte vedie k ťažkostiam, zhoršuje psychickú pohodu a bráni efektívnemu fungovaniu.

„Ide teda o neprimeranú alebo neefektívnu formu adaptácie, ktorá síce môže krátkodobo znižovať úzkosť alebo napätie, no neumožňuje zdravé zvládanie problémov,“ uvádza odborníčka. „Maladaptívne správanie sa často vytvára ako reakcia na stres, traumu, či dlhodobé emočné preťaženie. Môže sa prejavovať rôzne – napríklad vyhýbaním sa sociálnym kontaktom, sebapoškodzovaním, závislosťou, perfekcionizmom alebo rigidnými myšlienkovými vzorcami,“ pokračuje.

„Z psychologického hľadiska ide o mechanizmus, ktorý má pôvod v potrebe ochrany psychiky, ale svojou nefunkčnosťou dlhodobo narúša osobnostný rozvoj, medziľudské vzťahy či schopnosť prispôsobovať sa novým životným okolnostiam,“ dodáva.

zdroj: Freepik/cookie_studio

Ďalej uvádza, že maladaptácia sa chápe aj ako signál nevyváženosti medzi vnútornými potrebami človeka a vonkajšími požiadavkami prostredia. „Cieľom terapeutického procesu je pomôcť klientovi rozpoznať tieto nefunkčné vzorce, pochopiť ich pôvod a nahradiť ich adaptívnejšími spôsobmi zvládania záťaže, ktoré podporujú psychické zdravie a osobnú spokojnosť,“ hovorí ešte Mgr. Ingrid Molnárová.

Ako sa maladaptívne správanie prejavuje vo vzťahoch a práci?

Ide o akési vzorce správania. Môžu mať pôvod v potrebe chrániť seba alebo udržať kontrolu nad situáciou. V skutočnosti však narúšajú komunikáciu, dôveru a celkovú rovnováhu vo vzťahoch.