Sme zasnúbení a máme syna: Partner nepomáha a ja si ho už nechcem vziať

S partnerom sme spolu už takmer desať rokov a obaja máme 25. Počas nášho vzťahu sme mali približne dvojročnú pauzu, počas ktorej sme sa však párkrát stretli. Teraz máme spolu ročného syna, sme zasnúbení, no ja mám čoraz silnejší pocit, že si ho vlastne zobrať nechcem.

Predstavovala som si totiž, že keď budeme mať dieťa, budeme na rodičovstvo dvaja. Namiesto toho mám pocit, že som s malým 24 hodín denne, sedem dní v týždni a popri tom sa starám aj o celú domácnosť. Varím, upratujem, periem a riešim prakticky všetko, čo treba.

On chodí do práce, ja som v práci neustále

Partner pracuje v sklade a celý pracovný týždeň robí osemhodinové nočné zmeny. Voľno má cez víkendy. Problém je, že u nás akoby jeho povinnosti skončili v momente, keď príde domov.

Po nočnej sa vyspí, potom vstane, presunie sa na gauč a prakticky nič nerobí, až kým znova nejde do práce. Strašne ma to vytáča. Cez víkendy je to veľmi podobné. Ak sme doma, väčšinu času len leží na gauči.

Keď varím alebo upratujem, nezoberie si automaticky malého k sebe, aby ho zabavil a ja som mohla aspoň chvíľu v pokoji dokončiť, čo potrebujem.

zdroj: Pexels/Hubert Kołucki

Mám pocit, že upratujem aj po ňom

Partner navyše veľa je, takže musím aj veľa variť. Nejde však iba o množstvo povinností. Veľmi ma vyčerpáva aj to, že za sebou necháva neporiadok, ktorý nakoniec opäť upratujem ja.

Kde sa vyzlečie, tam nechá oblečenie. Keď sa strihá, opláchne umývadlo vodou, aby zmyl chlpy, no aj tak niekde zostanú a voda je často aj na zrkadle. Keď si pripraví na raňajky vajíčka, nechá za sebou špinavý sporák aj panvicu.

Pokojne to tam zostane až do ďalšieho dňa, pokiaľ to neumyjem ja. A presne toto sú tie malé veci, ktoré sa možno jednotlivo nezdajú ako veľký problém, no keď sa dejú každý deň, začnú človeka neskutočne vyčerpávať.

zdroj: Pexels/Юлія-Марія Повх

Vždy sa ohradí tým, že chodí do práce

Keď sa ozvem, jeho argument je stále rovnaký. Chodí do práce a je veľmi unavený. Rozumiem tomu, že práca v noci nie je jednoduchá, ale ani ja počas dňa neodpočívam.

Som neustále s naším ročným synom, starám sa o domácnosť, varím, periem a upratujem. Nemám pracovný čas, po ktorom si môžem povedať, že na dnešok končím. Moje povinnosti pokračujú od rána do večera a často aj v noci.

A práve preto ma bolí, keď mám pocit, že jeho práca automaticky znamená, že doma už nemusí robiť nič, zatiaľ čo všetko ostatné je akosi samozrejme moja zodpovednosť.

zdroj: Pexels/Ron Lach

 Vybuchne aj pre úplnú banalitu

K tomu všetkému je partner aj veľmi výbušným. Dokáže vybuchnúť pre úplné banality, akoby sa stalo niečo strašné. Niekedy vôbec nerozumiem, čo sa snaží svojím správaním dokázať.

Nedávno sme sa chystali na prechádzku. Pred odchodom som zdvíhala veci zo zeme, pretože som chcela pustiť vysávač. On do mňa okamžite skočil s tým, prečo to nemôžem urobiť až zajtra.

Najhoršie je, že sa s ním nemôžem jednoducho rozísť

Často premýšľam nad rozchodom, no moja situácia nie je taká jednoduchá. Ak by sme sa rozišli, musela by som sa aj s dieťaťom vrátiť k svojim rodičom.

Nedávno navyše povedal, že keby sme sa rozišli, odišiel by do zahraničia, pretože by nechcel striedavú starostlivosť. Aj táto veta vo mne zostala a premýšľam nad ňou.

zdroj: Pexels / Ketut Subiyanto

Pri synovi všetko čaká na mňa

Čo sa týka nášho syna, najviac ma trápi, že partner podľa mňa nevie fungovať ako samostatný rodič. Niekedy mám pocit, že keby som na pár dní zmizla, vôbec by nevedel, čo s ním robiť.

Jedlo mu nedáva. Vždy čaká na mňa. Neprebaľuje ho a aj pri tom čaká, že to urobím ja. Oblečie ho, ale väčšinou až vtedy, keď mu pripravím konkrétne oblečenie.

Dieťa pritom chcel viac než ja

A možno práve toto ma bolí najviac. Dieťa chcel predovšetkým on. Ja som ho vtedy až tak nechcela, no keď som otehotnela, hovoril mi, že na nič nebudem sama a že na všetko budeme dvaja.

Dnes však tento pocit nemám. Mne to celé pripadá tak, akoby chcel mať potomka, ale nechcel byť rodičom.

Autorka: Monika