
Čo je to vlastne krása? Kto z nás sám seba môže označiť za krásneho? Môže niekto z nás objektívne posúdiť, či je niekto alebo niečo krásne? Odpoveď je jednoduchá. Ak by existovalo kráľovstvo subjektivity, krása by bola jeho kráľovnou. Pretože krása je absolútne subjektívna.
Pohľad na červenú ružu ti vháňa do očí slzy ale pri bielej sa nič nedeje. Môžeš povedať, že biela ruža nie je krásna? My ľudia máme tendenciu vidieť krásu iba v niečom veľkom. Preto mnohí z nás majú pocit, že na ich živote nie je nič krásne. Vidieť krásu v maličkostiach je pritom ten najväčší dar. Áno, bolo by to krásne, ak by sme nemuseli chodiť do práce a napriek tomu by sme boli všetci milionári. Bolo by krásne, ak by sme nemuseli chodiť do školy ale všetko by sme prirodzene vedeli.
unsplash.com
Ak by sa jedlo samo uvarilo, byt sám upratal a oblečenie samo naskákalo do práčky. Bohužiaľ, nežijeme v takomto svete. Nie je napriek tomu ten náš krásny? Ráno ideš do školy, vonku fúka silný vietor, ty sa objímaš rukami, v ruke máš stokilovú kabelku a nejaký chlapec ti otvorí dvere. Však ti to vyčarí úsmev na perách.














