Scéna z filmu Zápisník jednej lásky nás učí, že rozhodovať sa máme podľa seba. Lebo s tým, čo príde, budeme musieť žiť my…

Láska. Plná vášne a túžob. Láska, ktorá dokáže všetko. Ktorá nikdy neprehráva a bojuje. Taká, ktorá nikdy nezabúda, a ktorá ostáva navždy. Tá pravá láska. Skutočná. Taká, po ktorej všetci túžime. Snívame. O ktorú deň čo deň bojujeme. Proste láska, ktorá sa nevzdáva a vydrží. Lebo proste vie, že tak to má byť. A keď majú byť dvaja spolu, tak nie je spôsob, ktorý by zabránil tomu, aby sa ich cesty znovu a znovu skrížili. A presne taká bola láska Allie a Noaha.

pinterest.com

Zápisník jednej lásky. Film, pri ktorom mi išlo puknúť srdce. Ktorý ma doslova dusil, a pri ktorom som si musela niekoľkokrát poplakať, aby som zvládla všetok ten nápor.

Videla som ho dvakrát. A zakaždým to bolo iné. Druhýkrát som už síce vedela, čo sa bude diať, no o to viac som sa sústredila na to, čo mi prvýkrát ušlo. Na všetky tie slová, ktoré v ňom padnú. Pretože to je to, čo robí tento film silnejším než si na prvý pohľad môžeme myslieť.

V závere tohto filmu prichádza jedna scéna, ktorú by mal, podľa mňa, vidieť snáď každý. Ale zároveň scéna, ktorej silu pochopí iba človek, ktorý sa v podobnej situácii už ocitol. Ktorý sa veľakrát riadil hlavou, lebo to tak od neho ostatní chceli. A ktorý potláčal to, čo na neho kričalo jeho srdce, hoci to jediné v tom všetkom zmätku malo jasno.

Pozrite si spomínanú scénu, v ktorej je toľko bolesti a lásky zároveň. V ktorej je toľko pravdy, že človeku sa chce až plakať, že sa v minulosti nerozhodol inak.

O ľuďoch sa často hovorí ako sebcoch, ktorí nemyslia na ostatných, a ktorí uprednostňujú seba a svoje potreby. Pritom sa ale zabúda na tých, ktorí počúvajú svojich najbližších, riadia sa tým, čo od nich okolie očakáva, prijímajú to, čo im navrhuje a potom celý život iba tichučko trpia.

Ľudia robia to, čo neznášajú, aby mali dosť peňazí na to, aby robili to, čo milujú. Akurát, že im na to už nezostáva čas. Berú sa z rozumu, lebo myslia na dobro svojich budúcich deti. Pritom zabúdajú na to, že budú vyrastať v rodine, v ktorej sa ich rodičia nemilujú. A ostávajú vo vzťahoch, ktoré ich už dávno nenapĺňajú, len preto, že si na to už každý zvykol. No pritom sa na seba už nikdy nepozrú tak, ako sa Noah pozeral na Ellie. A mylne si myslia, že sú šťastní. Alebo v to aspoň dúfajú…

Nikdy nikomu nedovoľ, aby rozhodoval o tvojom živote. O tom, čo je pre teba najlepšie a o tom, kde nájdeš svoje šťastie. Je to tvoj život a preto máš právo ho žiť podľa svojich predstáv. Nikto iný to totiž namiesto teba neurobí…

pinterest.com