Samota ma zabíja

Som ako únava, ktorej už spánok nepomôže.

Som ako mráz, ktorý ti prechádza po chrbte a zabodáva sa ti do tela ako ostré ihly, aby z teba vysali všetku energiu. Som bez duše a už v ničom nevidím žiadnu nádej na záchranu.

Moje slzy sa nedajú len tak ľahko zmyť z tváre. Stále mi stekajú po lícach, až napokon pripomínajú vodopád. Toto je ten druh smútku, ktorý sa dostane do duše ako hurikán a rozmetie všetky moje pocity na prach.

Som taká stratená, že nepoznám cestu domov. Aj napriek tomu, ako sa ma snažia mnohí priviesť na to miesto, kde patrím, stále iba blúdim a netuším, ktorým smerom sa mám vydať. Prakticky nemám domov.

Viem, že  mám iba samu seba. Bez teba nikam nepatrím. Kedysi som mala srdce, ktoré tĺklo len a len pre teba. Teraz už nemám nič. Moje oči, ktoré pripomínali rozbúrené more úplne vyhasli, moje ruky – také láskavé, že ich pohladenie znamenal raj – sú teraz zvráskavené a bez života.

zdroj: unsplash.com

Pociťujem neskutočnú samotu. Všetci predo mnou zavreli dvere. Oni pôjdu postupne dopredu, ja však nebudem stíhať ísť zarovno s nimi. Budú po celý život šťastní, zatiaľ čo mne budú stekať po lícach slzy. Cítim sa, akoby som prakticky neexistovala.

Som taká tichá, že o mne vie naozaj iba málokto. Nepočuť ma dokonca ani vtedy, ak sa niekam prirútim ako víchor a zmetiem všetko za sebou. Som taká tichá, až mi moje vlastné ušné bubienky idú prasknúť pod náporom môjho vnútorného hlasu. To ticho ma ubíja a nedáva mi spať.

Srdce mám zlomené na tisíce kúskov, ruky tak oslabené, že v nich takmer nič neudržím. Nemám na nič energiu, nedokážem prejsť ani len pár krokov. Tá bolesť ma ustavične ubíja, ťahá ma nadol a mám pocit, akoby som ani nemala prečo vstať. Samota je teraz mojím najväčším priateľom. Bola ním odjakživa. No ja ju za priateľku nechcem.

Moje srdce je plné prázdnoty, až mám pocit, akoby už nikdy nemalo pre koho biť.

Nikdy som nepoznala väčšiu prázdnotu ako teraz a mám z nej neuveriteľný strach. Nádej pominula presne tak, ako sa z môjho života vytratili všetci, na ktorých mi záležalo. Samota je teraz mojím jediným spoločníkom. Už navždy.

Zdroj: thoughtcatalog.com