Ách, koľko času sme zvykli tráviť na mobile. Aj kávu s kamarátkami sme zvykli odfotiť na story. Nehovoriac o mobile v ruke na párty, keď sme mali ruku hore. Odpisovali sme na správy aj pri obede. Čas na prednáške sme si krátili Ludom. Dnes je to absolútne bežná súčasť života. Čo nám karanténa ukázala? Reálny život vieme tým online krásne vypĺňať, ale ten online nikdy reálny život nenahradí. Fyzický kontakt, objatie, úsmev.
Každá chvíľa je vzácna
Možno sme si v počiatkoch karantény vraveli, že je to takto dobré. Svoju rodinu sme možno pod vplyvom práce, školy, kamarátov či mobilu občas naozaj zanedbávali. Je naozaj správne, že sme začali chodiť viac do prírody. Do Benátok sa predsa vrátili delfíny, život sa akosi spomalil. Vnieslo nám to do života akési uvedomenie. Ukázalo nám to, na čom v živote naozaj záleží. Ženieme sa za úspechom, slávou či peniazmi. Toto obdobie nám ukázalo, že to najdôležitejšie si kúpiť nemôžeme. Čas, lásku, trpezlivosť, rodinu, kamarátov, a najmä, ľudský život. Práve tieto kruté chvíle nás naozaj formujú. Ukazujú našu skutočnú osobnosť. Všetky zlé stránky. Otvárajú hranice našej kreativity.
Vlastný domov väzením
Pre mnohých z nás je táto situácia naozaj ťažká. Môžeme pozorovať, ako v krajinách stúpla rozvodovosť či domáce násilie. Pretože ten čas doma má aj svoje nevýhody. Ľúbime sa, ale byť spolu tak veľa je náročné. Všetky tie úlohy v práci či kávičky s kamoškami sú akýsi ventil, vďaka ktorému sme milší. Náš život je pestrý, menej sa sústredíme na malé chybičky krásy. Lenže teraz máme na sledovanie chýb všetok čas sveta. Pre nás, ktorí sme na inetrnáte je to už nezvyk. Odvykli sme si byť tak veľa doma, tak veľa s rodičmi. Pochytíme sa na úplných hlúpostiach, pretože sa cítime určitým spôsobom nepotrební. Odvykli sme si žiť tento život a máme pocit, že sa náš reálny život zastavil. Akoby sme ostali uväzení vo svojom vlastnom svete. Ale tak to nie je. Ľúbime vás, len potrebujeme čas sa so všetkým vysporiadať a zmieriť.
