
Bola by to iba jedna obyčajná cesta vlakom za jedným z najväčších dobrodružstiev môjho života, keby som v ňom však nezbadala teba. Nevedno, či si tak žiaril ty alebo to bolo tým slnkom prenikajúcim dnu do vagóna, ale vyzeral si ako anjel a ja som túžila iba po tom, aby si ma chránil naveky vekov.
Nebolo to tak dávno, a predsa len sa mi zdá, akoby som tento náš krátky spoločný príbeh prežila už pred rokmi. Možno mám tento pocit preto, že mi spomienka, ktorú práve opisujem, utkvie v pamäti už navždy.
Sedel si v druhom rade sedadiel, kúsok odo mňa, čelom ku mne. Mala som tak možnosť uzrieť krásu tvojho tela, tvojej tváre, tvojich očí, do ktorých by sa mohol ponoriť celý Titanic. Verím, že pre tvoj šarm a pre tvoje prirodzené vyžarovanie by bol ochotný zomrieť nejeden z posádky.















