Možno si spomínaš na tie ťažké chvíle, ktoré ťa občas sprevádzali. Spomínaš si na tie preplakané noci, ktorých si sa nevedela zbaviť. Rozchody, stratené priateľstvá, nesplnené sny. Všetko ťa prinútilo prestať myslieť na seba. Hádzala si na seba vinu. Ja viem, nebolo to jednoduché.
Stav úzkosti, ktorý ťa prinútil ostať stáť na mieste. Pocity smútku a straty. Máš pocit, že nič nedokážeš, že je svet zlé miesto, z ktorého stereotypu niet úniku. No je to naozaj tak? Dokážeš sa postaviť, ak to naozaj chceš.
Pocit úzkosti treba odhaliť čo najskôr a netreba pred ním zatvárať dvere, veď predsa každý sa občas cíti ako chodiaca depresia. Každý má občas pocit, že to nezvláda a je toho na neho veľa. Kedy je toho len veľa a kedy to hraničí s psychickou poruchou?
Ak máš pocit, že stav smútku a zlých myšlienok voči sebe neprestáva, mala by si nájsť pomoc. Skús nájsť niekoho, kto ti podá pomocnú ruku. Nájsť niekoho, kto ťa v týchto ťažkých chvíľach povzbudí a v kom nájdeš oporu. Nájdi niekoho, kto bude vedieť čo má povedať, no na druhej strane ti dovolí premýšľať o tom, ako by si to mala napraviť sama.
