Možno to znie hlúpo, ale dnes som presvedčená, že ľuďom môžeme odpustiť, ale nezabúdame na nich nikdy.
Formujú nás, učia nás, jednoducho sú tu vždy pre niečo.
Občas sa možno zamyslíš či si si nevybrala zle, ale vieš sama, že ono to tak nejak malo byť.
Ak nemôžes na niekoho zabudnúť , kto už dávno zabudol na teba, možno by si si ho mala zapamätať…

Mala by si zapamätať to, čím si si s ním musela prejsť.
Neviem ako jednal ten tvoj s tebou, možno bol prehnane žiarlivý alebo mal komplexy.
Hľadala si v ňom niečo, čo v ňom nie je a asi nikdy nebude.
Chcem, aby si si zapamätala to, ako ťa nemal problém hneď vymeniť a áno aj za tú o ktorej ti rozprával, že s ňou by sa nikdy v živote nedal dokopy.
Ako nemal problém byť s vami obomi niekoľko dní.
Ako jej nemal problém písať a snažiť sa o ňu, keď bol s tebou.
Po čase ich uvidíš a ževraj sa do nej zaľúbil no najprv to bola pomsta. No nikdy, keď uvidí teba na okolí ju nechytí za ruku.
Chcem, aby si si zapamätala seba a aké ťažké to bolo ho vidieť s inou.
Chcem, aby si na ten pohľad nikdy nezabudla.

Chcem, aby si vedela, že máš skvelú mamu, ktorá ti zobrala telefón v tú noc, lebo videla, že ti prišla od neho správa. V nej bolo : “ Vždy som ťa chcel a navždy ťa budem chcieť“
Som si istá, že tá ďalšia, ktorou ťa nahradil ho miluje viac ako ty. Z toho si nič nerob, ďakuj Bohu za to, že ťa ušetril, i keď vtedy si nemala ten pocit.













