Prosím, nemiluj potichu
Vzťahy
V dnešnej dobe ak napíšeš na smsku či správu na Facebooku príliš skoro, si príliš nedočkavá, túžiš až moc po frajerovi a sama to nezvládaš. Ak si vypýtaš na niekoho kontakt či číslo, si netrpezlivá a nemôžeš urobiť prvý krok, pretože si dievča. Asi si za to môžeme i samé. Dáme iba videné a čakáme ešte 5 minút, veď nech si počká chlapec. Alebo neodpíšeme na smsku aspoň takých 10 min. Nech si myslí, že nie som stále na mobile.
No dobre. A už dosť. Toto nie je o ženách, ktoré idú podľa dnešných „komunikačných pravidiel“. Ani Vás nejdem poučovať, kedy odpísať.
Ja len hovorím: Prosím, nemiluj potichu. Ty, žena či muž. Starší, mladší.
Jeden z mojich najkrajších pocitov je, keď môžem šťastne hovoriť o mojom mužovi. Teda priateľovi. Nie je to sebectvo, či to, že sa chválim. Je to pocit, kedy som šťastná a viem, že mojich priateľov a rodinu poteší to, že som si našla spriaznenú dušu. Nemám rada, keď sa o láske mlčí. Je krásne vidieť i tajomno, ale mám pocit, že čím ďalej, sú reči o pravej láske vzácne. Hovoríme iba o povrchnostiach. Čo mi ten starý kúpil alebo že sme zas boli v kúpeľoch. Ak mi takto odpovie na otázku: „A čo vy ako? Čo Váš vzťah.“ a pritom sme si blízke, rozmýšľam, či som ešte staromódna, alebo sa ozaj snažím ceniť si pravé hodnoty.
stocsky.com
