
Niekedy k tebe príde nával sebaľútosti. Vravíš si, nie, dnes sa nebudem ľutovať. Ale potom sa pozrieš do zrkadla a to, čo v ňom vidíš, sa ti nepáči. Mohla by si mať symetrickejšie obočie a výraznejšie lícne kosti. Avšak nemáš. Musíš sa zmieriť s realitou. Prijať svoje ja a mať sa rada so všetkými svojimi chybami. Ešte stále si pamätáš na poznámku svojho spolužiaka zo základnej školy: ,,Nemáš ty nejaké tučné stehná?“
Niekomu to vyznie ako nevinná poznámka puberťáka, ale tebe spôsobila nečakanú traumu. Vždy, keď si sa od tej chvíle pozrela na svoje stehná, nebola si s nimi spokojná. Nosila si sukne áčkového strihu a nikdy si si nevzala úzke džínsy. To všetko len pre jednu ,,nevinnú“ vetu. Možno si dostatočne neuvedomujeme, ako môžu slová ublížiť. Mnohé z nás si prešli bulímiou, anorexiou a mnohými ďalšími trápeniami len preto, že im niekto povedal niečo, čo v ich hlave rozpútalo peklo.













