Neviem čím to je, že medzi ženami a mužmi je až tak veľký rozdiel. A teraz nemám na mysli ten fyzický. Myslím taký, ktorý sa prejavuje v rovnakej situácii, pričom obe pohlavia sa pri nej správajú úplne odlišne.
Naposledy som takto premýšľala o tom, ako sú ženy všeobecne večne nespokojné, porovnávajú sa s inými a samé seba vidia oveľa kritickejšie, ako na tom reálne sú. Na rozdiel od nich, muži majú skôr sklon mastiť si ego a myslieť si o sebe viac, než menej. Prečo sa ženy podceňujú a chlapi vychvaľujú? Máme to v sebe už nejak „od prírody“? Alebo z čias dávno minulých?
Predstavujem si život o niekoľko desiatok rokov späť. Muži chodia do práce a vyťahujú sa jeden pred druhým, zatiaľ čo ženy doma pekne makajú na tom, aby bolo všetko tip-top. Pozerajú pri tom na kamarátky či susedy a nech spravia čokoľvek, stále chcú viac.
