Prečo milujem dni strávené v lese a noci pod stanom

Je ráno a ja sa zobúdzam. Som až po uši zazipsovaná v spacáku…
Lúče ranného slnka presvetľujú zobúdzajúci sa les. Je sfarbený do sýtozelena, listy akoby svietili. Tenký prúžok horúcej pary pomaly a pokojne stúpa zo smaltovaného hrnčeka plného čaju.

Áno, toto je umelecký opis. Nie vždy je všetko tak dokonale krásne. Príroda má svoj režim, ktorý my nevieme ovplyvniť. Búrky, suchá, vlhkosť,horúčavy, blato, muchy, komáre, kliešte, premočené ponožky, žiadna tečúca voda a so sprchou či porcelánovým záchodom sa môžeš rozlúčiť. Ale aj napriek tomu to milujem.
Možno vieš, možno nie, ale už skoro 5 rokov sa venujem skautingu. A v lese som si už zažila svoje.
Ak miluješ stanovanie určite dobre poznáš tieto situácie 😉

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: unsplash.com

Keď je noc tak je tma
Každému je predsa jasné, že v noci je tma. Ale v lese je to asi tma na druhú.
Ak si ešte nebola cez noc v lese tak nevieš čo to znamená tma.
Noc v lese je desivá, (všetky tie divné zvuky a pohyby, hlavne v tedy, keď moja baterka vypovedá službu a ja potrebujem ísť na záchod). A to nehovorím o tej hrôze keď zbadám pár zelených očí.

Ale vďaka tme, môžeš vidieť svetlo
Milujem len tak stáť v noci pri stane na lúke s hlavou vyvrátenou k nebu. Ku svetlu… k svetlám. Ku hviezdam. Naozaj tam sú. A sú ich miliardy. Tie svetielka sú čarovné. Zrazu sa cítim ako v inej dimenzii. Je to taký ten pocit keď sa pozeráš hore a po lícach ti stekajú slzy. A zrazu miluješ život. A miluješ ten moment. A miluješ svoje kamarátky, ktoré sú tam s tebou.

Počas dažďa je to ťažké
Máš rada upršané dni, kedy nič nerobíš, si v posteli, piješ čaj a čítaš? Áno, aj ja. Ale nie keď jediné suché miesto je tvoj stan (kým ti ho nevytopí dážď). Všade je blato. S dievčatami sa snažíme zachrániť drevo. Lebo keď nie je suché drevo tak jesť asi nebudeme. Nálada klesá. Vtedy si uvedomím akí sme my ľudia bezmocní. Že v prírode sme len hostia. A že príroda sa nám prispôsobovať nikdy nebude. Práve vtedy sa utužujú priateľstvá. Na scénu nastupuje singing in the rain! Spievanie ako o dušu, záchvaty smiechu a behanie po lúke v pršiplášti a v sandáloch naboso aby som si nepremočila posledné ponožky. Toto je život!

Ukáž jedlu, kto je pán!
Varenie v lese, na ohni, je iné ako to v pohodlí kuchyne. Aj napriek tomu, že všetko má jemnú dymovú príchuť to vždy chutí fantasticky (hlad je naozaj najlepší kuchár). Taktiež varenie jednoduchého pokrmu môže trvať dlhé hodiny ak oheň odmietne spolupracovať a drevo odmietne horieť 🙂
Teraz môžem naozaj prehlásiť, (prehlasujem sa) že les ma naučil variť.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: unsplash.com

A taktiež vďaka lesu viem, že motyka je naozaj super náradie, jedlo vonku chutí oveľa chutnejšie, o štvrtej ráno je najväčšia zima, sedieť na zemi a rozprávať sa je ta najlepšia činnosť, pravé kamarátsva vydržia aj tie najsilnejšie búrky (a to doslovne), deň má milión hodín, a že prekonanie samého seba je to najlepšie čo môžem pre iných spraviť.

Tieto a mnoho ďalších dôvodov ma doslova nútia milovať prírodu a pobyt v nej. Keď môžem na 10 dní v roku (ako hovorí moja kamarátka) “odhodiť” od seba mobil a naozaj žiť.

Pre vás, moje dievčaty <3